Výpoveď obvineného ako dôkaz v trestnom konaní

Výsluch obvineného, výpoveď obvineného, právo vypovedať, princíp Miranda, právo nevypovedať v maďarskom trestnom konaní, postavenie obvineného ako svedka v angloamerickom trestnom konaní.

Výsluch obvineného je veľmi dôležitým procesným úkonom, pri ktorom nielen orgán činný v trestnom konaní získava údaje o spáchaní trestného činu, ale pri ktorom obvinený oznamuje orgánom činným v trestnom konaní dôležité okolnosti, ktorými sa bráni proti vznesenému obvineniu, vyvracia predložené dôkazy, resp. navrhuje vykonanie dôkazov, ktoré považuje sám za potrebné.¹⁾

Výsluch obvineného je jeden z najstarších procesných úkonov všeobecne. Zozbieraním skúseností v trestných konaniach bolo vypracovanie procesných predpisov, ktoré by najlepšie zaručovali rešpektovanie práva obvineného, jeho právo na obhajobu a taktiež, aby bolo možné získanie údajov o spáchanom trestnom čine, lebo len osoba, ktorá spáchala skutok, vie najlepšie, za akých okolností ho spáchala, čo ju k tomu viedlo, aký mala motív.

Výsluch obvineného ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní je upravený spôsobom, aby sa získali informácie - dôkazy, ktoré zaručujú náležité objasnenie veci. Pritom Trestný poriadok v sebe zahŕňa ustanovenia zaručujúce dôsledné zachovávanie občianskych práv obvineného, najmä právo na obhajobu. Trestný poriadok neprikladá výpovedi obvineného a jeho priznaniu sa k trestnému činu žiadny väčší význam ako ostatným dôkazom a prikazuje hodnotiť priznanie obvineného tak ako ostatné dôkazy, resp. i pri priznaní preskúmať a ďalšími dôkazmi preveriť okolnosti prípadu.

Podľa zákonných ustanovení je taktiež neprístupné akékoľvek vynucovanie výpovede alebo priznania obvineného k spáchaniu trestného činu použitím fyzického alebo psychického násilia, alebo ich hrozby, k výpovedi ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.

Pred výsluchom obvineného treba vždy zistiť jeho totožnosť (zistenie osobných údajov), jeho osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce trestné stí hania a uložené tresty. Zistenie osobných, rodinných a iných pomerov obvineného je však dôležitou súčasťou výsluchu, pri ktorej orgán činný v trestnom konaní sa nielenže zoznamuje s obvineným a nadväzuje s ním kontakt, ale po vyhodnotení jeho údajov upravuje aj svoj ďalší postup pri výsluchu.

Výsluch obvineného sa vykonáva v trestnom konaní tak, aby sa zistili podstatné skutočnosti dôležité pre trestné konanie orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

V zmysle ustanovenia § 122 Trestného poriadku treba obvineného pred prvým výsluchom, okrem iného, oboznámiť so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou (objasniť podstatu obvinenia) a poučiť ho o jeho právach. Poučenie musí obsahovať všetky základné práva obvineného a musí dať obvinenej osobe skutočný obraz o tom, ako sa v trestnom konaní môže správať. Obvineného treba poučiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj o možnostiach a podmienkach (§ 216), (§ 220), (§ 232), ako aj o podmienkach uloženia trestu prepadnutia majetku, ak bude vznesené obvinenie za niektorý z trestných činov uvedených v § 58 ods. 2 Trestného zákona. Poučenie sa mu prečíta a v prípade potreby aj primerane vysvetlí, čo obvinený potvrdí svojím podpisom v zápisnici. Obvinený sa poučí aj o práve prečítať si po skončení výsluchu zápisnicu a žiadať, aby zápisnica o výsluchu bola doplnená, prípadne opravená tak, aby bola v súlade s jeho výpoveďou.

V § 121 ods. 2 Trestného poriadku je presné znenie poučenia obvineného: "Ako obvinený máte právo vypovedať alebo odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právo zvoliť si obhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol obhajca ustanovený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na vašom výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať."

V maďarskom trestnom práve procesnom (v 117. § (2) 1998. roku XIX. zákona o Trestnom konaní) sa uplatňuje pri poučení obvineného veľmi dôležitá zásada - tzv. zásada Miranda, ktorá v sebe zahŕňa poučenie v štyroch základných smeroch:

V procese USA platia zásady:

"Prv, ako začne policajt vypočúvať zadržanú osobu, musí ju poučiť o tom, že má právo nevypovedať; všetko, čo povie, môže byť použité proti nej ako dôkaz, že má právo sa najprv poradiť s advokátom a právo na to, aby obhajca bol prítomný pri jej výsluchu. Ak nemá prostriedky na zaplatenie právnej pomoci, musí jej byť ustanovený obhajca z moci úradnej, ktorý ju bude zastupovať. Ak obvinený súhlasí s tým, aby bol vypočúvaný v neprítomnosti obhajcu, musí pred súdom obžaloba preukázať, že obdržal všetky poučenia a že sa svojich práv vzdal s rozvahou. Ak kedykoľvek v priebehu výsluchu prehlási, že vypovedať nechce, nesmie byť ďalej vypočúvaný, a to ani vtedy, ak sa predtým vzdal svojich práv právoplatne. Ak požiada o obhajcu v priebehu výsluchu, musí byť výsluch prerušený do tej doby, kým nemá obvinený možnosť poradiť sa s obhajcom.

Akákoľvek výpoveď obvineného, vrátane prehlásení, ktorými niečo pripúšťa alebo ktorými sa obhajuje, ktorá by bola uskutočnená za porušenia týchto pravidiel, je v trestnom konaní ako dôkaz proti obvinenému nepoužiteľná." (The Supreme Court, 1965 Term, v časopise Harward Low Review, vol. 80, č. 1, November 1966, s. 201 a nasl.).

Vyššie uvedené zásady boli vyslovené v tzv. prípade Miranda, kde rozsudok bol najvyšším súdom zrušený o. i. preto, že obvinený nebol poučený o práve nevypovedať.³⁾

Vynára sa otázka, aký vplyv môže mať prvotné poučenie na osobu obvineného, ktorý sa prvýkrát ocitne tak v nie najjednoduchšej životnej situácii, ako je trestné konanie? Aký psychický vplyv bude mať na neho, na jeho rozhodovanie, či bude vypovedať alebo nie, úprava v sl