Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Význam procesných inštitútov všeobecného správneho konania vo vzťahu k nečinnosti správnych orgánov

Význam procesných inštitútov všeobecného správneho konania vo vzťahu k nečinnosti správnych orgánov
(Habilitačná prednáška)
JUDr.
Mária
Srebalová
PhD.
odborná asistentka Katedry správneho a environmentálneho práva Právnickej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
1. Právne a mimoprávne prostriedky proti nečinnosti správnych orgánov
Náš právny poriadok obsahuje viaceré právne prostriedky a systém právnych záruk, ktoré zabezpečujú ochranu pred nečinnosťou správnych orgánov.
Z hľadiska subjektu, ktorý právne relevantne môže opatrenie proti nečinnosti uplatniť, sú v
dispozičnej sfére osôb, o právach a povinnostiach ktorých sa rozhoduje:
žaloba na nečinnosť,1) sťažnosť,2) ústavná sťažnosť,3) ak došlo k porušeniu niektorého práva zaručeného ústavou a ak k jeho narušeniu došlo v príčinnej súvislosti s nečinnosťou správneho orgánu.
Prostriedkom, ktorým disponuje
prokurátor
v prípade, že je správny orgán nečinný aj po jeho upozornení, je návrh na začatie konania proti nečinnosti pred súdom.4)
Medzi opatrenia proti nečinnosti zaraďujeme tiež návrh na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správneho orgánu.5)
Mimoprávne prostriedky
zamedzujúce nečinnosť predstavujú najmä zabezpečenie nasledujúcich faktorov. Tieto môžu do istej miery ovplyvňovať rýchlosť a kvalitu rozhodovania správnych orgánov. Ide napríklad o personálny prvok, teda dostatočné množstvo kvalifikovaných zamestnancov (resp. osôb, ktoré sa podieľajú na príprave a vydávaní rozhodnutí), ich finančné zabezpečenie a inú motiváciu. Patrí sem aj dostatočné materiálne vybavenie správnych orgánov. Kvalita činnosti správnych orgánov je závislá aj od kvality adresátov rozhodnutí a celkovej morálky a etiky spoločnosti.
Nie je však naším cieľom analyzovať spomínané právne prostriedky a systém právnych záruk, ale predovšetkým poskytnúť pohľad na problematiku nečinnosti správnych orgánov v nadväznosti na konkrétne
správnoprávne procesné inštitúty.
6)
Vychádzame z toho, že práve konkrétne procesné inštitúty a ich vzájomné prepojenie predstavujú východisko zachovávania základných hodnôt materiálneho právneho štátu, medzi ktoré podľa judikatúry ústavného súdu "neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok" (Nález sp. zn. PL.ÚS36/95 z 3. apríla 1995). Táto zásada je implicitne obsiahnutá v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Predpokladáme teda, že prvým krokom pri zamedzovaní nečinosti správnych orgánov je práve dôsledná a ucelená koncepcia všeobecnej právnej úpravy správneho konania. Právne predpisy, upravujúce osobitné druhy individuálnej rozhodovacej činnosti,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).