Zaistenie vecí a majetku

KURILOVSKÁ, L., KORDÍK, M.: Zaistenie vecí a majetku. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 29 - 41.

Seizure of items and property. The paper deals with the methods of seizure of property in criminal proceedings and with the individual institutes that may be used for this purpose. This is a form of vademecumm of the financial investigation, which is currently one of the priorities of criminal policy. The paper responds in the text to the latest development of the decision-making activities of the courts and tries to point out certain stereotypes that are already overcome by the decision-making activity in selected decisions.

 Key words: seizure of property, seizure of property, seizure of property, seizure of property, seizure ofproperty, seizure of a victim claim.

Aby mohlo byť dosiahnuté zákonné odobratie (odčerpanie) príjmov z trestnej činnosti alebo inej veci uložením príslušného trestu alebo ochranného opatrenia, aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, prípadne uspokojenia nároku poškodeného, je potrebné príjmy z trestnej činnosti alebo inú vec, nárok poškodeného, za podmienok upravených v Trestnom poriadku zaistiť (zabezpečiť zaistenie), aby ich obvinení (páchatelia) alebo iné osoby neodstránili z dosahu orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Pri zaistení (zabezpečení zaistenia) príjmu z trestnej činnosti alebo inej veci sa postupuje podľa ustanovení Trestného poriadku. Okrem ustanovení o zaistení nároku poškodeného podľa § 50 Trestného poriadku je na účely zabezpečenia výkonu trestu prepadnutia majetku, výkonu trestu prepadnutia veci alebo ochranného opatrenia na zhabanie veci potrebné postupovať podľa § 425, resp. podľa § 428 Trestného poriadku a podľa § 461 ods. 2 Trestného poriadku.¹⁾

             V súvislosti s problematikou zaistenia vecí na účely nároku poškodeného alebo na účely ich prepadnutia alebo zhabania je potrebné uviesť, že policajt ako orgán činný v trestnom konaní nevydáva žiadne rozhodnutie (uznesenie) o zaistení majetku, veci alebo rozhodnutie o zhabaní veci. Takáto právomoc patrí výlučne prokurátorovi v prípravnom konaní alebo súdu. Zo strany policajta ako orgánu činného v trestnom konaní prichádza do úvahy súčinnosť pri faktickom, reálnom výkone zaistenia takejto veci alebo majetku, pričom sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96 Trestného poriadku. Taktiež, ako už bolo uvedené, problematika zaistenia veci je okrem Trestného poriadku upravená aj nariadení ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 v znení neskorších nariadení a taktiež bude riešená aj v pripravovanom zákone o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku.

Zaisťovanie podľa účelu

 A) Zaistenie hnuteľných vecí a majetku na účely nároku poškodeného

             Poškodený, ktorému bola trestným činom spôsobená majetková škoda, má nárok vo vzťahu k obvinenému na náhradu takto vzniknutej škody. Za týmto účelom je možné zaistiť majetok, majetkové práva obvineného práve na účely zaistenia nároku poškodeného na náhradu škody. Súčasne predstavuje zaistenie nároku poškodeného aj spôsob odčerpávania výnosov z trestnej činnosti. Teda inštitút zaistenia nároku poškodeného podľa § 50 Trestného poriadku nie je možné využiť v štádiu vedenia trestného konania vo veci, pretože nárok poškodeného je možné zaistiť výhradne na majetku a majetkových právach, ktoré sa viažu na osobu obvineného, t.j. až po vznesení obvinenia takejto osobe, alebo v trestnom konaní, kde určitá osoba nemá postavenie poškodeného. Zaistenie je možné nielen na majetku alebo majetkových právach obvineného, ale aj na majetku právnickej osoby, ku ktorým má obvinený právny vzťah, tak ako to taxatívne vymenúva Trestný poriadok v § 50 ods. 1 písm. c) a d). Uspokojenie nároku poškodeného je tiež spôsobom, ktorý odčerpáva príjem z trestného činu páchateľa získaný na škodu majetku iného a má prednosť pred uložením trestu prepadnutia veci alebo ochranného opatrenia na zhabanie veci.

             Samotné podmienky, pri ktorých je možné zaistiť nárok poškodeného, sú upravené v § 50 Trestného poriadku, pričom zákonným predpokladom na takýto postup je existencia dôvodnej obavy, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude sťažované alebo marené (napr. pokus obvineného predať majetok, ktorého hodnota sa približuje k výške priznaného nároku poškodeného na náhradu škody). Rozsah, do akej výšky je možné zaistiť nárok poškodeného, je limitovaný pravdepodobnou výškou spôsobenej škody. Z majetku alebo z majetkových práv obvineného by nemalo byť teda zaistené nič nad rámec pravdepodobnej výšky spôsobenej škody. Túto skutočnosť je potrebné aplikovať v kontexte s § 51 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v akom bolo nariadené. V praxi sa môže vyskytnúť takáto situácia napríklad v prípade, ak sa výška reálne spôsobenej škody zníži na základe vyčíslenia škody napr. po znaleckom skúmaní, vrátením veci, čiastočnou náhradou škody zo strany obvineného atď. V takom prípade je potrebné rozsah zaistenia primerane obmedziť.

             Nárok poškodeného na náhradu škody je možné zaistiť v zmysle zákonných ustanovení § 50 ods. 1 Trestného poriadku jednak na:

 a) majetku obvineného (zaistenie je možné aj na majetku, ktorého je obvinený podielovým spoluvlastníkom ako aj na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak ide o zaistenie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom jedného z manželov počas trvania manželstva),

b) majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú účasť,

c) majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má obvinený majetkovú účasť, alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby (podiely obvineného v obchodnej spoločnosti alebo v družstve),

d) majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú účasť právnická osoba, v ktorej má obvinený majetkovú účasť, alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej osoby (akýkoľvek podiel na majetku podnikateľa),

e) na ostatných majetkových právach obvineného.

            Pod samotným majetkom obvineného je potrebné rozumieť všetko, čo je vo vlastníctve obvineného. Patria sem najmä hnuteľné veci, nehnuteľné veci, spoluvlastnícky podiel na týchto veciach, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva. Ostatnými majetkovými právami obvineného sú všetky práva obvineného oceniteľné v peniazoch. Ide najmä o pohľadávky a ich príslušenstvo, práva na plnenia zo zmlúv, práva na ochranné známky, práva k priemyselným vzorom, licenčné práva, autorské práva a pod. Majetkovými právami obvineného v právnickej osobe sú podiely obvineného v obchodnej spoločnosti alebo družstve.

             Pri zaistení majetku obvineného zákon vyžaduje vydať uznesenie, ktoré okrem všeobecných náležitostí podľa § 176 Trestného poriadku musí obsahovať aj presnú špecifikáciu majetku, ktorý sa má zaistiť, a to ich konkrétnym opisom. Ďalšou obsahovou náležitosťou uznesenia je vyjadrenie zákazu pre obvineného alebo právnickú osobu nakladať so zaisteným majetkom, resp. majetkovými právami. Negatívne vymedzenie vo vzťahu k možnosti zaistenia nároku poškodeného je upravené v § 50 ods. 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého nemožno zaistiť nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť (napr. nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté v civilnom konaní). Takisto sú vyňaté veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia.

             O samotnom zaistení nároku poškodeného rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahr