Zásady UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, ich vznik, súčasné práce na treťom doplnenom vydaní a možnosti ich aplikácie v praxi.

Článok poukazuje na existenciu a význam Zásad UNIDROIT medzinárodných obchodných zmlúv, objasňuje postup ich vzniku a opisuje jednotlivé etapy prác na ich ďalších doplnených vydaniach. Následne sa v ňom venuje pozornosť jednotlivým možnostiam využitia zásad, ktoré predpokladá ich preambula. Môžu byť podnetom a inšpiráciou aj pre slovenskú aplikačnú prax.

Medzinárodný ústav pre zjednotenie súkromného práva (ďalej len "UNIDROIT"), ktorý vznikol v roku 1926, predstavuje významnú "hybnú silu" v procese harmonizácie súkromného práva v celosvetovom meradle. Jednou z oblastí, ktorej pod vplyvom potrieb a požiadaviek medzinárodného obchodu venoval osobitnú pozornosť, sú medzinárodné obchodné zmluvy.

Činnosť UNIDROIT vyústila do zostavenia uceleného súboru Zásad pre medzinárodné obchodné zmluvy (ďalej len "Zásady" alebo "Zásady UNIDROIT"), ktoré sú na čoraz viac globalizovanom svetovom trhu markantným prínosom pre jednoduchší, prehľadnejší a komplexnejší medzinárodný obchod. Ich prospešnosť je citeľná a využitie badateľné najmä v medzinárodnom meradle.¹⁾

Zásady UNIDROIT predstavujú významný prínos v postupnom rozvoji medzinárodného práva obchodného a postavili pevný základ moderného pre "komunitu" medzinárodného obchodu.²⁾ Ich cieľom je predovšetkým uľahčiť právne vzťahy subjektov vystupujúcich v medzinárodných obchodných vzťahoch, čo však nevylučuje ich použitie aj pre vzťahy medzi subjektmi bez akéhokoľvek medzinárodného prvku.

Zásady nie sú záväzným právnym dokumentom. Intenzita ich využívania je preto závislá od sily ich presvedčivosti a od miery, v akej sa osvedčia ich používaním v praxi.³⁾

Prvá myšlienka a prvé kroky k vypracovaniu Zásad UNIDROIT sa zrodili v roku 1971 na pôde UNIDROIT na základe rozhodnutia Riadiacej rady UNIDROIT uviesť túto problematiku do pracovného programu. Následne sa uskutočnil predbežný prieskum uskutočniteľnosti takéhoto projektu, ktorý v roku 1980 vyústil do zostavenia pracovnej skupiny pre Zásady UNIDROIT Spomenutú pracovnú skupinu, ktorej spravodajcovia pripravovali návrh znenia jednotlivých hláv, tvorili významní odborníci a akademickí činitelia reprezentujúci kontinentálny, angloamerický i socialistický právny systém. Výsledky práce tejto skupiny boli predložené na schválenie Riadiacej rade UNIDROIT na jej 73. zasadnutí a ich prvé vydanie sa uskutočnilo v roku 1994.⁴⁾

Zásady UNIDROIT z roku 1994 pozostávajú z preambuly a siedmych hláv obsiahnutých v jednotlivých článkoch, ktoré sprevádza komentár objasňujúci ich význam a uvádzajúci názorné príklady. Komplexne a pomocou jednoduchej formulácie poskytujú súbor pravidiel osobitne prispôsobených pre potreby medzinárodných obchodných vzťahov.⁵⁾ Zásady - vychádzajúc zo spoločných tradícií a zásad medzinárodného obchodného práva - sa úmyselne vyhýbajú používaniu terminológie vlastnej len niektorému právnemu systému. Usilujú sa o vytvorenie autonómneho pojmového aparátu, ktorý sa usiluje o preklenutie viacerých systémov zmluvného práva existujúcich vo svete (v rámci tzv. veľkých právnych systémov i v národných zákonodarstvách). Uvedené reflektuje cieľ Zásad UNIDROIT, ktorým je umožnenie ich využívania v medzinárodnom meradle.

Napriek značnému prijatiu a využívaniu Zásad UNIDROIT z roku 1994 v medzinárodnom obchode sa v roku 1997 na 76. zhromaždení Riadiacej rady UNIDROIT rozhodlo o ich znovuprehodnotení a prepracovaní v ďalšom rozšírenom vydaní, a to vo svetle rozrastajúcej sa judikatury, meniacich sa potrieb trhu a postrehov praxou odhalených nedokonalostí.

Využitie Zásad sa však v aplikačnej praxi nestretlo s väčšími ťažkosťami, z čoho vyplýva, že nové vydanie nezahŕňa veľký počet zmien obsahu článkov a už vôbec by sa nemalo považovať za ich revíziu. Početné stretnutia a diskusie pracovnej skupiny finálne vyvrcholili novým prepracovaným a doplneným znením v roku 2004, ktoré obsahuje rozšírenejšiu preambulu a päť doplnkových kapitol týkajúcich sa zastúpenia, práv tretích osôb, započítania, postúpenia práv a prevodu záväzkov a premlčania.⁶⁾ Najpočetnejšie zmeny sa týkajú komentárov a názorných príkladov. Treba tiež spomenúť, že nové znenie je prispôsobené požiadavkám elektronického uzatvárania zmlúv.

Treba vyzdvihnúť, že Zásady UNIDROIT 2004 v bezprostrednej nadväznosti na ich prijatie predstavil slovenskej odbornej verejnosti profesor Peter Schlechtriem ako účastník medzinárodnej vedeckej konferencie usporiadanej v rámci VIII. Lubyho právnických dní,⁷⁾ na ktorých sa zúčastnil aj generálny tajomník UNIDROIT profesor Herbert Kronke.⁸⁾

Význam Zásad neustále potvrdzuje prax, na podnet čoho Riadiaca rada UNIDROIT odporučila, aby práce na Zásadách UNIDROIT boli považované za pokračujúci projekt odzrkadľujúci požiadavky medzinárodného obchodu.⁹⁾ Za týmto účelom vyjadrila potrebu, aby sa ich aplikácia sledovala v praxi a zozbierali prípadné pripomienky a návrhy na ich ďalšie, dôkladnejšie a hlbšie dopracúvanie. V súčasnosti sa pripravuje už tretie vydanie Zásad UNIDROIT

Skupina akademických predstaviteľov a právnych expertov zaoberajúca sa prácami na treťom vydaní sa zameriava predovšetkým na nasledujúce oblasti: nedodržanie zmlu vy nezákonnosť, pluralita dlžníkov a veriteľov, podmienky a vypovedanie dlhodobých zmlúv z oprávnených dôvodov.¹⁰⁾

Prvé stretnutie pracovnej skupiny sa uskutočnilo v Ríme 29. mája až 1. júna 2006.¹¹⁾ Ďalšie sa uskutočnilo tiež v Ríme od 4. do 8. júna 2007. Výsledkom stretnutia bolo predloženie stanovísk k pripravovaným kapitolám, ktoré obsahujú detailné rozpracovanie problematiky a zachytenie vyjadrení jednotlivých členov pracovnej skupiny.¹²⁾ Ďalšie stretnutie bolo vytýčené opäť s miestom konania v Ríme v čase 26. - 30. mája 2008.

Prác na treťom vydaní sa zúčastňuje aj množstvo medzinárodných organizácií so statusom pozorovateľov, okrem iných napríklad Americká arbitrážna asociácia, Medzinárodný rozhodcovský súd, Advokátska komora štátu New York, ďalej centrum medzinárodného práva v Spojených arabských emirátoch i ďalších centier pre medzinárodnú obchodnú arbitráž, napríklad centrum v Káhire, Miláne, Kuala Lumpur alebo Londýne. Status pozorovateľa má taktiež aj Študijná skupina pre prípravu európskeho občianskeho zákonníka a Komisia OSN pre medzinárodné právo obchodné UNCITRAL. Predpokladané ukončenie prác na treťom vydaní je do roku 2010.

"Zásady ustanovujú všeobecné pravidlá pre medzinárodné obchodné zmluvy."¹³⁾ Uvedené znenie preambuly Zásad apeluje na použitie Zásad v zmluvách s medzinárodným prvkom, ktorých predmetom je úprava obchodnoprávnych vzťahov. Takáto formulácia preambuly však nebráni tomu, aby sa strany dohodli na tom, že sa Zásady použijú aj na zmluvu, v ktorej absentuje medzinárodný prvok.¹⁴⁾

Charakterizovanie obsahu pojmu je dosť obťažné. Ako uvádza komentár k preambule vo svojej prvej časti, ide predovšetkým o zmluvy, v ktorých je medzinárodný prvok vyjadrený odkazom na miesto podnikania, sídlo alebo bydlisko zmluvných strán v rôznych štátoch, prípadne je daný spojitosťou zmluvy s právnymi poriadkami viacerých štátov.¹⁵⁾

Výraz smeruje k vyňatiu spotrebiteľských zmlúv z pôsobnosti Zásad, z čoho vyplýva aj ich postavenie ako nástroja na zjednodušenie a zefektívnenie vzťahov medzi subjektmi medzinárodných obchodných vzťahov. Ako uvádza komentár k Zásadám, pojem obchodná zmluva by sa mal interpretovať v čo najširšom význame, a to tak, aby zahŕňal nielen zmluvy o dodávke tovaru alebo služby, ale napríklad aj zmluvy o investíciách, o poskytovaní odborných služieb a iné druhy hospodárskych činností.¹⁶⁾

Strany si môžu zvoliť Zásady ako právo, ktorým sa ich zmluva spravuje. Táto voľba však prichádza do úvahy len v prípade dojednania rozhodcovskej doložky.¹⁷⁾ Rozhodcovia totiž nie sú viazaní určitým národným právom a umožňujú vybrať za rozhodné právo aj právne normy neštátnej povahy, akými sú, okrem iných,¹⁸⁾ práve aj Zásady UNIDROIT.

V tomto prípade sa zmluvný vzťah strán bude spravovať Zásadami, avšak s použitím kogentných noriem, ktorých aplikáciu nie je možné za žiadnych okolností vylúčiť.¹⁹⁾ Tejto problematike je venovaná pozornosť nižšie pod bodom 1.3. tejto časti.

Ak si strany medzi sebou opomenuli dohodnúť rozhodcovskú doložku, ktorá predpokladá vyriešenie potenciálneho sporu určeným rozhodcovským súdom, bude sa voľba strán odkazujúca na Zásady UNIDROIT považovať len za ich včlenenie do zmluvy; to znamená, že ustanovenia Zásad sa budú považovať za integrálnu súčasť zmluvy uzatvorenej medzi stranami. Rozhodné právo, ktorým sa bude zmluva spravovať, bude však určené na základe pravidiel medzinárodného práva súkromného štátu miesta súdu.

Pri začlenení Zásad do zmluvy bez dojednania rozhodcovskej doložky sa budú naďalej aplikovať kogentné ustanovenia príslušného národného práva, od ktorých sa strany nemôžu odchýliť.²⁰⁾ Zásady UNIDROIT by teda v tomto prípade mohli nahradiť len dispozitivně normy národného práva. Uvedené platí aj v prípade, ak si strany okrem Zásad výslovne zvolili ako podporné aj určité národné právo.

Ako ustanovuje článok 1.4 Zásad UNIDROIT, "Zásady neobmedzujú uplatnenie kogentných noriem národného, medzinárodného alebo nadnárodného pôvodu, ktoré sa majú použiť v súlade s príslušnými normami medzinárodného súkromného práva."²¹⁾ Zásady teda nemôžu vylúčiť ani obmedziť účinok takých kogentných noriem, ktoré štáty prijali autonómne alebo za účelom splnenia medzinárodných dohovorov.²²⁾

Taktiež v prípade dojednania rozhodcovskej doložky nieje možné vylúčiť aplikácie medzinárodných kogentných noriem.²³⁾ Komentár k článku 1.4 Zásad UNIDROIT