Zodpovednosť člena štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a návrh zmeny zodpovednostného systému v súkromnom práve.

The proposed changes to the Commercial Code recast the responsibility system within Slovak private law and amend laws governing the relationship between members of statutory bodies and companies. The proposed system of responsibility in addition to the proposed amendments to company law create a new legal framework for responsibility of a member of a statutory body of a company. The article aims to identify and analyze the impacts of the proposed system of responsibility on the responsibility of a member of a statutory body of a limited liability company, particularly in relation to the fiduciary relationship of a member of a statutory body and a company (internal responsibility). based on a comparison with german, austrian and Czech laws, the article will propose positions and suggestions de lege ferenda regarding the changes of specific company laws relating to the responsibility of a member of a statutory body of a limited liability company.

Obsah fiduciárneho vzťahu člena orgánu obchodnej spoločnosti a obchodnej spoločnosti je v systéme správy a riadenia obchodných spoločností () kľúčovým prvkom, ktorý určuje povinnosti a nastavuje motivácie členov orgánov sledovať záujem obchodnej spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Právny rámec tohto fiduciárneho vzťahu spolu so širším právnym rámcom zodpovednostných vzťahov, do ktorých člen orgánu obchodnej spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti vstupuje, je potom kľúčovým prvkom právneho rámca fungovania obchodnej spoločnosti v zmysle .¹⁾

Návrh "rekodifikačnej" novely Občianskeho zákonníka²⁾ (novela Oz) okrem iného rekodifikuje aj úpravu zodpovednostného systému súkromného práva. v rámci novelizácie Obchodného zákonníka (novela Obz), ktorá je súčasťou novely Oz, sa navyše navrhujú zmeny právneho rámca vzťahu člena orgánu a obchodnej spoločnosti v podobe zmluvy o výkone funkcie a zmeny korporačno-právnej úpravy povinností člena orgánu.³⁾ Navrhovaný zodpovednostný systém spolu s navrhovanými zmenami v právnej úprave práva obchodných spoločností vytvárajú tak aj nový právny rámec pre zodpovednosť člena orgánu obchodnej spoločnosti.

Cieľom tohto príspevku je identifikovať a analyzovať dosahy zmien navrhovaného zodpovednostného systému na zodpovednosť člena štatutárneho orgánu kapitálových obchodných spoločností, a to primárne vo vzťahu k fiduciárnemu vzťahu člena štatutárneho orgánu a obchodnej spoločnosti (interná zodpovednosť). v nadväznosti na to potom formulovať pozície k zmenám osobitnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktoré sa týkajú zodpovednosti člena štatutárneho orgánu kapitálovej spoločnosti.

Považujeme za potrebné vopred uviesť, že za východisko nasledujúcich úvah považujeme chápanie podstaty zodpovednosti člena štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti pri výkone jeho pôsobnosti v rámci podnikateľského rozhodovania ako zodpovednosti za porušenie požadovanej úrovne starostlivosti a lojality, teda v medziach podnikateľského rozhodovania, nie zodpovednosť za výsledok.⁴⁾ Problematika legislatívneho uchopenia požadovanej úrovne starostlivosti ako odbornej starostlivosti pritom nie je predmetom úvah tohto článku, pretože presahuje rámec jeho zamerania.⁵⁾

Príspevok je spracovaný komparatívne. za referenčné právne poriadky sme vybrali nemeckú, rakúsku a českú právnu úpravu, pretože návrh novely Oz má, pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu s týmito právnymi úpravami porovnateľné koncepčné východiská, a pokiaľ ide o zodpovednosť člena orgánu kapitálových obchodných spoločností, slovenská právna úprava doteraz čerpala inšpiráciu práve z nich.

V súlade s primárnym cieľom novely, ktorým je odstránenie "dualizmu úpravy záväzkového práva v prospech všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka"⁶⁾ novela novo upravuje inštitút náhrady škody v Občianskom zákonníku (Oz) a ruší (všeobecnú) právnu úpravu zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku (Obz), t.j. ustanovenia § 373 až 386 a § 757 Obz.

Navrhovaná úprava zodpovednosti za škodu v novele Oz opúšťa doterajšiu doktrinálnu koncepciu jednotného ponímania civilného deliktu, ktorá sa v Oz doteraz prejavuje tým, že Oz normatívne nerozlišuje medzi zmluvnou a mimozmluvnou zodpovednosťou za škodu.⁷⁾ Návrh novely Oz tak upravuje deliktuálnu zodpovednosť za škodu (§ 529 a nasl. novely Oz), v rámci nej všeobecnú zodpovednosť za škodu (§ 546 a 547 novely Oz) a osobitnú zodpovednosť (§ 548 až 570 novely Oz). Samostatne ptom upravuje zmluvnú zodpovednosť za škodu (§ 831 až 837 novely Oz) ako súčasť navrhovanej právnej úpravy zodpovednosti za nesplnenie (§ 801 a nasl. novely Oz).⁸⁾

Navrhovaná právna úprava deliktuálnej zodpovednosti vychádza "z primárneho postavenia zodpovednosti za zavinenie ako východiskového princípu, avšak s výnimkou všeobecnej zodpovednosti za škodu sa princíp zavinenia uplatní iba v prípadoch stanovených zákonom".⁹⁾ zavinenie sa prezumuje v podobe vyvrátiteľnej právnej domnienky, "neobmedzuje sa však ako pôvodné výkladové pravidlo iba na nevedomú nedbanlivosť".¹⁰⁾ v rámci všeobecnej deliktuálnej zodpovednosti za škodu sa navrhujú tri skutkové podstaty deliktu:

Nad rámec toho, čo je nevyhnutné na účely tohto článku, je z navrhovanej osobitnej právnej úpravy deliktuálnej zodpovednosti za škodu potrebné spomenúť úpravu zodpovednosti za iného (§ 567 až 570 novely Oz), osobitne zodpovednosti za škodu spôsobenú pomocníkom. Podľa navrhovaného § 567 novely Oz ten, "kto pri svojej činnosti použije splnomocnenca, zamestnanca alebo iného pomocníka, zodpovedá za škodu ním spôsobenú", ale aj "pomocník zodpovedá za takto spôsobenú škodu podľa príslušných ustanovení zodpovednosti za škodu".¹¹⁾

V porovnaní s návrhom deliktuálnej zodpovednosti za škodu návrh právnej úpravy zmluvnej zodpovednosti (§ 831 novely Oz v spojení s § 801) je vystavaný na objektívnom princípe s možnosťou liberácie z dôvodu prekážky, s ktorou novela Oz spája účinky ospravedlneného nesplnenia (§ 800 novely Oz¹²⁾ ). Dôvody ospravedlneného nesplnenia sú viazané na udalosti, ktoré objektívne predstavujú prekážku plnenia a obsahovo sa zhodujú s platnou právnou úpravou okolností vylučujúcich zodpovednosť v § 374 Obz. Náhrada škody sa vzťahuje na predvídateľnú škodu s výnimkou úmyselného nesplnenia alebo nesplnenia spôsobeného hrubou nedbanlivosťou (§ 832 novely Oz).

Právny vzťah člena orgánu obchodnej spoločnosti a obchodnej spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa má podľa návrh novely Obz spravovať ustanoveniami nového pomenovaného zmluvného typu zmluvy o výkone funkcie¹³⁾ (§ 261 a nasl. novely Obz), pričom uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie je fakultatívne.

Návrh novely Obz ruší osobitnú právnu úpravu povinností a zodpovednosti členov štatutárnych orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti v § 135a Obz a 194 ods. 5 až 9 Obz (a ich primerané použitie na členov dozornej rady).

Doterajšiu úpravu povinností členov orgánov kapitálových obchodných spoločností vykonávať svoju funkciu s požadovanou (odbornou) starostlivosťou návrh presúva do všeobecnej časti právnej úpravy obchodných spoločností s platnosťou pre všetky obchodné spoločnosti (§ 66c novely Obz)¹⁴⁾.

Navrhovaná právna úprava už neupravuje skutkovú podstatu solidárnej zodpovednosti za škodu za porušenie povinnosti požadovanej starostlivosti pri výkone pôsobnosti člena orgánu kapitálovej spoločnosti. Rovnako neobsahuje úpravu presunu dôkazného bremena pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za škodu voči členovi orgánu týchto obchodných spoločností (§ 135a ods. 3 a § 194 ods. 7 Obz).¹⁵⁾ z platnej osobitnej právnej úpravy zodpovednosti členov štatutárneho orgánu kapitálových spoločností návrh preberá v transformovanej podobe osobitných ustanovení týkajúcich sa povinností štatutárneho orgánu v spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti iba úpravu doterajších druhých viet § 135a ods. 2 Obz a 194 ods. 6 Obz (§ 66g a 66h novely Obz).

Navrhovaný dichotomický režim zmluvnej a deliktuálnej zodpovednosti za škodu otvára otázku zodpovednostného režimu pri porušení povinnosti požadovanej (odbornej) starostlivosti členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti.

Zodpovedanie tejto otázky závisí od zodpovedania otázky právnej povahy vzniku a existencie (záväzkového) vzťahu medzi členom orgánu a kapitálovou obchodnou spoločnosťou, pre ktorý je charakteristické prelínanie prvkov korporačného a záväzkového práva¹⁶⁾. Táto otázka nebola doteraz v slovenskej právnoteoretickej diskusii intenzívnejšie diskutovaná. Pravdepodobne aj preto, že podľa platného právneho stavu inštitúty, v súvislosti s ktorými by mohla táto otázka vyvolávať interpretačno-aplikačné problémy, nezáviseli od otázky korporačnoprávnej alebo záväzkovoprávnej povahy vzťahu člena orgánu a kapitálovej obchodnej spoločnosti. vo vzťahu k téme tohto článku, t.j. zodpovednosti člena orgánu, riešenie dnes spočíva v aplikácii jedného zodpovednostného režimu pre zmluvnú a mimozmluvnú zodpovednosť v platnej právnej úprave Obchodného zákonníka.

Člen orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti je z titulu svojej funkcie súčasťou orgánu, teda organizácie obchodnej spoločnosti, ktorá spoluvytvára obchodnú spoločnosť ako funkčnú entitu. bez vnútornej organizácie obchodná spoločnosť ako právnická osoba nemôže fungovať, a teda ani existovať. Prostredníctvom nej tvorí a realizuje svoju vôľu.¹⁷⁾ Medzi členom orgánu a kapitálovou obchodnou spoločnosťou súčasne existuje záväzkový právny vzťah. Jeho vznik nie je závislý od uzatvorenia zmluvy o výkone funkcie, ale viaže sa na právne skutočnosti, ktoré vyplývajú z Obchodného zákonníka, čím nie je popretá implicitná požiadavka súhlasu (budúceho) člena orgánu. Práva a povinnosti člena orgánu obchodnej spoločnosti vyplývajú zo zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, a ak je uzatvorená zmluva o výkone funkcie, tak aj zo zmluvy o výkone funkcie. Na tom nič nemení ani návrh zmeny právnej úpravy, podľa ktorej, ak aj nie je zmluva o výkone funkcie uzatvorená, právny vzťah medzi členom orgánu a obchodnou spoločnosťou sa spravuje podľa ustanovenia o zmluve o výkone funkcie. v takomto prípade totiž právna úprava zmluvy o výkone funkcie, resp. jej priamo aplikovateľné časti, predstavuje zákonnú úpravu práv a povinností člena orgánu vo vzťahu k spoločnosti. Člen orgánu bude mať vždy povinnosti podľa právnej úpravy korporačného práva a spoločenskej zmluvy, či stanov, ktoré majú prednosť pred zmluvne dojednaným, a spravidla vždy presahujú rámec zmluvne dojednaného, ak je zmluva o výkone funkcie uzatvorená. Na základe uzatvorenej zmluvy o výkone funkcie môže mať člen orgánu viac práv a povinností. Ich existencia bude však závislá od existencie zmluvy o výkone funkcie na rozdiel od práv a povinností, ktoré mu vyplývajú z existencie vzťahu člena orgánu a obchodnej spoločnosti priamo zo zákona a spoločenskej zmluvy alebo stanov.