Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

(Ne)prípustnosť vydania platobného rozkazu, rozsudku pre zmeškanie žalovaného a neodkladného opatrenia

Príspevok sa zameriava na aplikačnú prax, v rámci ktorej niektoré súdy rozhodujú platobnými rozkazmi, rozsudkami pre zmeškanie žalovaného či neodkladnými opatreniami v situáciách, v ktorých rozhodovanie takouto formou, podľa nášho názoru, nie je prípustné. Ide najmä o prípady rozhodovania sporných nárokov, ako napríklad náhrada za nemajetkovú ujmu či primerané finančné zadosťučinenie. Takéto nároky z povahy veci nie sú nesporné a sudca o nich nemôže rozhodnúť od stola bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom, rozsudkom pre zmeškanie žalovaného alebo neodkladným opatrením.

1. Úvod
Nie je tajomstvom, že súdne konania v Slovenskej republike zväčša trvajú dlhšie, ako by mali. Nečinnosť súdov, resp. sudcov prinútila zákonodarcu klásť väčší dôraz na právnu úpravu smerujúcu k rýchlemu rozhodnutiu vo veci. Rýchlosť rozhodnutia je legitímnym očakávaním subjektov práva, ktoré sa chcú dovolať svojich práv v čo najkratšej dobe.
Ústavnoprávne zakotvenie práva na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde upravené čl. 46 Ústavy SR dopĺňa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého sa má vec vždy prejednať bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd považuje za účel prerokovania veci bez zbytočných prieťahov "odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia (...). Samotným prerokovaním veci (...) sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota."
1)
Ústavné požiadavky na rýchlosť konania sú prirodzene reflektované aj do noriem nižšej právnej sily. Zavedením nových procesných kódexov došlo s účinnosťou od 1. júla 2016 k explicitnému zavedeniu zásady rýchlosti konania aj do Civilného sporového poriadku.
Článok 17 CSP kladie na súdy požiadavku čo najrýchlejšieho prejednania a ro­zhodnutia veci pri predchádzaní zbytočným prieťahom.
Otázka, ktorá sa môže na prvý pohľad zdať nereálna, je, či v niektorých situáciách súdy neuprednostňujú zásadu rýchlosti konania pred požiadavkou náležitého rozhodnutia vo veci. V praxi sa stretávame so situáciami, v ktorých sa súdy snažia rozhodnúť rýchlo, avšak ich postup, podľa nášho názoru, nie je správny. Ide najmä o situácie rozhodovania prostredníctvom platobných rozkazov, rozsudkov pre zmeškanie žalovaného a neodkladných opatrení
2)
pri uplatňovaní nárokov, ktorých vyčíslenie nie je na prvý pohľad zrejmé a pri ktorých treba zohľadňovať viacero faktorov (ako aj samotnú úvahu súdu). Príkladom takýchto ťažko vyčísliteľných nárokov sú najmä náhrada za nemajetkovú ujmu,
3)
náhrada majetkovej škody
4)
či primerané finančné zadosťučinenie.
5)
Uvedené prípady však nie sú jedinými prípadmi, pri ktorých sa uplatňovaný nárok vyčísluje ťažko a je nutné precíznejšie dokazovanie. My však na účely článku pracujeme najmä s prípadmi nemajetkovej ujmy a primeraného finančného zadosťučinenia, keďže práve pri týchto nárokoch je analyzovaný problém najvypuklejší. Preto sa v tomto článku venujeme podmienkam z hľadiska uplatňovaného (hmotnoprávneho) nároku, ktoré by mali brániť súdom rozhodnúť skrátenými či zrýchlenými formami konania. Aktuálna súdna prax sa pri skrátených a zrýchlených formách konania vôbec nevenuje charakteru uplatňovaného hmotnoprávneho nároku, venuje sa len procesným podmienkam pre vydanie takéhoto druhu ro­zhodnutia.
6)
Na účely článku budeme uvedené prípady nemajetkovej ujmy a primeraného finančného zadosťučinenia označovať spoločne aj ako "modelový prípad". Znova však uvádzame a zdôrazňujeme, že analyzovaný problém je vo svojej povahe rozsiahlejší a netýka sa len nemajetkovej ujmy a primeraného finančného zadosťučinenia.
2. Účel skrátených konaní
Pre zodpovedanie položenej otázky považujeme za dôležité poukázať na účel a dôvody existencie takýchto foriem konaní. Medzi skrátené konania a skrátené formy rozhodnutia zaraďujeme platobný rozkaz (§ 265 CSP), európsky platobný rozkaz (§ 269 CSP), rozsudok pre zmeškanie (§ 273 CSP), rozsudok pre uznanie nároku (§ 282 CSP) a rozsudok pre vzdanie sa nároku (§ 286 CSP). Ako vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, "predkladateľ vychádza z doterajších aplikačných skúseností a preferuje skrátené konania ako nástroj procesnej ekonómie a zrýchlenia súdneho konania". Berúc do úvahy ústavnoprávnu rovinu, zásady civilného procesu spolu so súčasným zohľadnením dôvodovej správy, prídeme k záveru, že zákon preferuje skrátené formy konania pred typickými neskrátenými formami. Je to práve v dôsledku aplikácie princípu procesnej ekonómie konania a zásady rýchlosti konania bez zbytočných prieťahov. Rýchlosť konania je však len jedným z viacerých dôvodov existencie skrátených konaní.
Ďalším dôvodom existencie skrátených konaní je ich jednoduchosť. Vo väčšine prípadov sa rozhodnutia môžu vydávať od stola (bez nutnosti pojednávať) a rozhodnutie neobsahuje plnohodnotné odôvodnenie. Hoci právna úprava platobného rozkazu neustanovuje požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia, právna úprava rozsudku pre zmeškanie, rozsudku pre uznanie nároku aj rozsudku pre vzdanie sa nároku explicitne
7)
vyjadruje, že odôvodnenie obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania tej-ktorej formy skráteného rozsudku.
Nemožno nespomenúť aj tzv. sankčnú funkciu. Tá sa však týka len rozsudku pre zmeškanie, keď je vydanie takéhoto rozsudku akousi sankciou za nečinnosť v konaní. Platí zásada
vigilantibus iura scripta sunt
. Platobný rozkaz ani neodkladné opatrenie vo svojej podstate neobsahujú sankčnú funkciu.
Mierne špekulatívne by sa dalo uvažovať aj o praxi niektorých súdov a sudcov ako o jednom z dôvodov vydávania takýchto foriem rozhodnutí. Radi by sme zdôraznili, že účelom článku je identifikovanie všetkých možných úvah vedúcich k analyzovanému problému, preto je našou povinnosťou stručne poukázať aj na prax niektorých sudcov. V niektorých prípadoch sa necháva vydávanie platobných rozkazov na vyšších súdnych úradníkov či súdne tajomníčky. Obdobná situácia je aj s neodkladnými opatreniami, ktoré vo viacerých prípadoch píšu vyšší súdni úradníci. Sudcovia urobia len následnú kontrolu s menšími úpravami. Uvedené má dva následky. Prvý, pre sudcov je z hľadiska pracovného zaťaženia prijateľnejšie vydávanie platobných rozkazov a neodkladných opatrení, pretože toto je delegované na vyšších súdnych úradníkov či súdne tajomníčky (i keď je na konci dňa pod rozhodnutiami podpísaný sám sudca). Druhý následok spočíva v slabšom právnom posúdení. Ak vyšší súdny úradník dospeje k záveru, že môže vydať platobný rozkaz, vydá ho možno aj v situáciách, v ktorých by takýto platobný rozkaz sudca nevydal (napr. v prípadoch zložitejších majetkových škôd).
8)
Uvedené, samozrejme, neplatí generálne na všetky súdy a všetkých sudcov či vyšších súdnych úradníkov. Ako sme uviedli na začiatku tohto odseku, ide o mierne špekulatívny dôvod a my veríme, že takýchto situácií nie je veľa.
3. Platobný rozkaz
Právo sa nie vždy stavalo k požiadavke rýchlosti konania tak agresívne, ako sa stavia v súčasnosti. Dôkazom toho je aj úprava Občianskeho súdneho poriadku. S účinnosťou do 31. decembra 2001 v Občianskom súdnom poriadkuexistovali striktnejšie a limitujúcejšie pravidlá vydania platobného rozkazu, ako je tomu dnes - podľa § 172 OSP "predseda senátu môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu na začatie konania uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy neprevyšujúcej 50 000 Sk, v obchodných veciach neprevyšujúcej 1 000 000 Sk..."
Od 1. januára 2002 sa limity uplatňovaného nároku zdvihli do 100 000 Sk, v obchodných veciach do 2 000 000 Sk. S účinnosťou od 1. septembra 2003 boli tieto limity z Občianskeho súdneho poriadku vypustené z dôvodu malého počtu sporov, ktoré by tieto limity prekračovali. Možno teda vidieť, že platobný rozkaz ako prvá forma skráteného konania bola spočiatku určená len na spory s nižšou hodnotou.
Ideový základ platobného rozkazu z Občianskeho súdneho poriadku bol prevzatý aj do Civilného sporového poriadku. Podľa § 265 CSP
"ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom (...)".
V prvom rade treba povedať, že zákon dáva súdu len možnosť rozhodnúť platobným rozkazom, nie povinnosť. V druhom rade je nutné poukázať na jasnú požiadavku zákonodarcu, aby súd o tvrdených skutočnostiach nemal pochybnosti a aby tieto vyplývali z listinných dôkazov.
A contrario
možno uzavrieť, že ak má súd vo veci nejaké pochybnosti, resp. ak skutočnosti tvrdené žalobcom nie sú úplne jasné z listinných dôkazov (čo pri citovej ujme alebo primeranom finančnom zadosťučinení z povahy veci bez nariadenia pojednávania a dôkladného oboznámenia sa s vecou ani nemôže byť možné), platobný rozkaz nemôže vydať. Pochybnosti súdu o dôvodnosti nároku majú, podľa nášho názoru, prednosť pred formálnym vykladaním procesných podmienok na vydanie platobného rozkazu. Ak by sme pripustili preferenciu výkladu formálnych podmienok pred hmotnoprávnymi pochybnosťami, zrejme by sme sa dostali až k odmietnutiu spravodlivosti (
denegatio iustitiae
), čo by bolo, okrem iného, v rozpore s čl. 2 CSP.
V našom modelovom prípade vyvstáva otázka, či by súd mohol vydať platobný rozkaz. Jednoducho povedané, súd by nemohol mať pochybnosti o uplatňovanom nároku a výška uplatňovaného nároku by musela jasne a bez pochýb vyplývať z priložených listinných dôkazov. Tu naráža kosa na kameň. V porovnaní so žalovanými nezaplatenými faktúrami alebo obdobne jasnými nárokmi
9)
sú situácie nemajetkovej ujmy či primeraného finančného zadosťučinenia ďaleko zložitejšie prípady. Zatiaľ čo pri nezaplatenej faktúre je uplatňovaný nárok jasný tak z hľadiska dôvodu vzniku, ako a
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 3/2022

3/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov