O povinnostiach a ich modalitách

Azda najcharakteristickejším súkromnoprávnym významom pojmu "povinnosť" - bez ohľadu na zákonodarcom použitú modalitu - je taká povinnosť, ktorej splnenie môže požadovať iná, oprávnená osoba. Ide teda o prípad, keď povinnosti jednej osoby koreluje oprávnenie druhej požadovať (domáhať sa) od nej, aby niečo konala alebo opomenula. Inými slovami, ide o povinnosť povinnej osoby oprávnenej osobe, ktorá má na jej splnenie . Nesplnenie takejto povinnosti sa považuje za protiprávny čin. Takýto prípad povinnosti - kvôli prehľadnosti si ju nazvime ( ) - dobre ilustruje § 494 OZ, podľa ktorého . Dalo by sa povedať, že v takýchto prípadoch ide o povinnosti v pravom zmysle slova, resp. o povinnosti záväzkového typu. Aby ale nedošlo k nedorozumeniu, tieto povinnosti nie sú vlastné len záväzkovému právu, ale aj iným právam. Napríklad vo vecnom práve povinnosť vydať vec vlastníkovi (§ 126 ods. 1 OZ) je práve takouto povinnosťou, teda povinnosťou, ktorej splnenie môže iná osoba (v tomto prípade vlastník) požadovať. Obdobné povinnosti možno vidieť aj pri úprave osobnostných práv, z ktorej vyplýva, že ten, kto neoprávnene zasahuje do práva na ochranu osobnosti, má povinnosť upustiť od zásahu (§ 13 ods. 1 OZ). To, že hovoríme o povinnosti záväzkového typu, je len dôsledkom toho, že korelátom - teda súvzťažným pojmom - k takejto právnej povinnosti je, ako bolo uvedené, nárok, čiže oprávnenie oprávnenej osoby požadovať od tej povinnej, aby sa správala určitým spôsobom.

Z toho plynie, že oprávnená osoba, pokiaľ je nárok vymáhateľný (žalovateľný a splatný), je jedinou osobou vecne legitimovanou na podanie žaloby o splnenie tejto povinnosti, teda na jej vynútenie štátnou mocou. Klasická možnosť vynútenia povinnosti súdnou cestou však nie je výlučným predpokladom toho, aby išlo o právnu povinnosť. Existujú totiž povinnosti, pri ktorých sa nie vždy vymáha ich splnenie, ale skôr následky ich nesplnenia, teda najmä nárok na náhradu škody. Väčšinou pôjde o povinnosti niečo opomenúť, ktoré nemá význam vymáhať, kým sa plnia. Keď sa plniť prestanú, čiže keď sa porušia, potom neraz reálne do úvahy prichádza skôr vymáhanie následkov nesplnenia (náhrada škody, uvedenie do pôvodného stavu, odstránenie následkov a pod.) než samotného splnenia. Tak či onak, v prípade porušenia právnej povinnosti či jej neakceptovania zo strany povinnej osoby je adekvátnym nástrojom ochrany žaloba o splnenie povinnosti [§ 137c