Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Postavenie investorov v startupových spoločnostiach
Hoci najväčší "startupový boom" už máme na Slovensku za sebou, startupy zostávajú aj naďalej významným spoločenským fenoménom, ktorý si zasluhuje pozornosť odbornej verejnosti. Startupy sú mladé spoločnosti, ktoré vďaka inovatívnosti dosahujú potenciál dynamického a rýchleho rastu. Prvá časť príspevku sa práve zameriava na vymedzenie typických, definičných znakov týchto spoločností. Následne sa v príspevku bližšie venujeme vymedzeniu základných skupín spoločníkov združených v rámci startupu, kde je osobitná pozornosť venovaná práve skupine spoločníkov, ktorých súhrnne označujeme ako investorov. Žiadny startup nedokáže "prežiť" bez kapitálu, ktorého nositeľmi sú práve investori. Keďže nimi realizované investície bývajú spojené s vysokým stupňom investičného rizika, investori sa prirodzene snažia toto riziko znižovať. Na to využívajú konkrétne finančné a korporačné nástroje, ktorými si zabezpečujú svoje postavenie v štruktúrach startupu. Tieto nástroje pritom v konečnom dôsledku neslúžia len samotnej mitigácii investičného rizika, ale v širšom poňatí taktiež reprezentujú pravidlá pre celkové nastavenie fungovania startupovej investičnej schémy.
1. Čo je to startup?
Na úvod príspevku si aspoň v krátkosti priblížme význam pojmu "startup".
1)
Ako je už na prvý pohľad zrejmé, z jazykového hľadiska ide o anglicizmus,
2)
ktorý sa však už v slovenskom právnom prostredí udomácnil a aj doktrína obchodného práva s týmto termínom bežne pracuje. Vybrať konkrétnu definíciu pojmu "startup" by bolo vskutku zložité. Aktuálna právna spisba ponúka niekoľko definícií, z ktorých vyberáme nasledujúce. Podľa Mazúra predstavujú startupy mladé formalizované či neformalizované podnikateľské iniciatívy, ktoré majú väčší či menší potenciál priniesť na trh uplatniteľné tovary a služby, prípadne inovovať už existujúce produkty a služby iných trhových aktérov.
3)
Predstavujú hlavný nástroj na tvorbu a rozširovanie inovácií.
4)
Graham za startupy považuje novozaložené súkromné obchodné spoločnosti, ktoré ašpirujú na rýchly a podstatný rast, a to z hľadiska veľkosti podniku, ako aj objemu dosahovaných tržieb.
5)
Startupy sú veľmi heterogénna kategória - startupom sa často označuje čo i len vznikajúca myšlienka na nejaký produkt či "garážová" podnikateľská iniciatíva, ktorá je často len v etape produktového vývoja, novozaložená spoločnosť podnikajúca v štandardnom odvetví ekonomiky, no aj veľké, zabehnuté nadnárodné korporácie, ako napríklad Airbnb či Uber s hodnotou podniku na úrovni stoviek miliárd dolárov.
6)
Spravidla ide o malé a mladé spoločnosti, ktoré však produkujú vysokú finančnú či spoločenskú hodnotu, najmä v oblasti tvorby (nových) vysokokvalifikovaných a produktívnych pracovných miest.Vzhľadom na parametre startupy bežne spĺňajú definíciu malých a stredných podnikov (ďalej aj "MSP").
7)
To ich zároveň kvalifikuje do kategórie oprávnených prijímateľov štátnej pomoci, či už priamo z európskych dotačných schém, alebo z národných zdrojov. Aktuálne ale aj na európskej úrovni existujú iniciatívy, ktoré sa kriticky vymedzujú voči zaraďovaniu startupov do bezmennej masy MSP,
8)
ktoré sú vymedzované cez obratové kritériá a počty zamestnancov. A volajú po zavedení osobitnej definície startupov v legislatíve na európskej úrovni. Naopak, na Slovensku už legálne vymedzenie startupov existuje a je predmetom úpravy § 2 písm. g) zákona č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania:
"Ministerstvo hospodárstva SR je oprávnené poskytnúť podporu na zakladanie a rozvoj obchodných spoločností povinne vytvárajúcich základné imanie, so sídlom v Slovenskej republike, od vzniku ktorých neuplynulo viac ako 36 mesiacov a ktoré sú ovládané fyzickými osobami, ktoré sú jej zakladateľmi, a sú inovačným podnikom,
9)
mikropodnikom, malým podnikom alebo stredným podnikom."
Z citovanej zákonnej definície máme možnosť vyčítať, že zákonodarca tu poukazuje na viaceré prvky, ktorými sa startupy vyznačujú. Je pravdou, že startup samotný spadá do širšej definície MSP. Zároveň sa ale od iných MSP podnikov odlišuje určitými špecifikami. Ako príklad pre krátke porovnanie si vezmime prevádzku kaviarne. Tempo jej organického rastu ako podniku býva oproti startupu pomalé, nepotrebuje toľko kapitálových zdrojov, nebude ani zameraná na vývoj nových produktov, služieb, inovácií.Otázkou zostáva, nakoľko zmysluplné je vôbec z pohľadu práva uvažovať smerom k zavedeniu uniformnej definície pre startupy. Z pohľadu súkromného práva v tom väčší zmysel nevidíme. Prirodzene odlišná bude situácia vo verejnom práve, najmä v oblasti štátnej pomoci. Tu je určite možné na európskej úrovni definične vyčleniť startupy spomedzi MSP a prísť so schémou pomoci, ktorá bude cielene určená na rozvoj európskeho startupového ekosystému.
Na základe uvedeného si na záver tejto prvej časti príspevku dovolíme sumarizovať základné definičné znaky, ktoré sú pre startupy typické:
- v počiatočných fázach existencie dokáže startup fungovať aj len ako podnikateľská iniciatíva, ktorá sa z iniciatívy zakladateľov pretaví do podoby obchodnej spoločnosti až neskôr;10)
- startup má formu kapitálovej obchodnej spoločnosti; v domácich podmienkach sú dominantnými právnymi formami spoločnosť s ručením obmedzeným a jednoduchá spoločnosť na akcie;11)
- pre startup bude typická koncentrovaná vlastnícka štruktúra s menším počtom spoločníkov, obmedzená voľná prevoditeľnosť podielov, neexistujúci likvidný trh umožňujúci rýchlu monetizáciu vkladov, nízka miera oddelenia vlastníctva od jeho správy a riadenia (manažmentu) a z toho plynúce prekrývanie sa pozícií spoločníka a člena manažmentu. Minimálne v počiatočnej fáze jeho existencie možno o startupe vyhlásiť to, čo platí aj v prípade iných súkromných a uzatvorených obchodných spoločností (tzv. closely held companies);12)
- startupy spĺňajú definíciu MSP podniku (čo ich zároveň kvalifikuje ako potenciálnych prijímateľov štátnej pomoci);
- startup je prostriedkom pre komercializáciu inovácií, avšak na dosiahnutie tohto cieľa nedisponuje potrebným kapitálom. Aj preto startup združuje dve hlavné skupiny spoločníkov. Tou prvou skupinou sú zakladatelia ako iniciátori základnej myšlienky. Druhou skupinou sú investori ako nositelia kapitálu;
- startup je budovaný ako inovatívny podnik s potenciálom vyvinúť a dodať na trh nový alebo inovovaný produkt, v dôsledku čoho startup dokáže vytvoriť úplne nový trh alebo na existujúcom trhu dokáže meniť pravidlá hry a obsadiť na ňom významné trhové podiely;
- pre startup je ďalej charakteristické, že v prvých rokoch od svojho vzniku býva pravidelným výsledkom jeho hospodárenia strata. Uvedené má priamy súvis s tým, že startup disponibilný kapitál investuje do vývoja produktu, inovácie. Počas uvedeného obdobia má pritom určité fixné náklady, typicky napríklad mzdové náklady, prenájom priestorov, energie. Keďže produkt ešte na trh uvedený nebol, spoločnosť nemá v účtovníctve oproti týmto výdavkom tržby z predaja, výsledkom čoho je prirodzene strata. Dokonca aj v prípade, pokiaľ by startup vo výsledku dokázal generovať určitý zisk, býva pravidlom, že takýto zisk sa spoločníkom nerozdeľuje, ale tento býva reinvestovaný spať do procesu vývoja produktu;
- medzi definičné znaky startupovej spoločnosti radíme aj vysokú rizikovosť jej podnikania, ktorá v konečnom dôsledku vedie k podnikateľskému neúspechu. Štatistiky týkajúce sa "prežitia" startupovej spoločnosti sú neúprosné. Vo všeobecnosti sa zvykne uvádzať, že až 9 z 10 založených startupových spoločností neprežije prvý rok existencie. Dôvody, prečo je tomu tak, sú rôzne. Startupy často pôsobia na dynamických a rýchlo sa meniacich trhoch, kde prognózovanie trhových trendov, správania sa zákazníkov či konkurenčného prostredia býva veľmi náročné (jednoducho sa stáva, že aj objektívne kvalitatívne dobrý produkt sa v danom čase "netrafí" do spotrebiteľských nálad a popritom zlyhajú aj nastavené marketingové stratégie). Tiež, ak je startup založený na nových technológiách, s ich vývojom a implementáciou môžu byť spojené technologické riziká (napriek všetkému úsiliu a investovanému kapitálu samotná technológia jednoducho zlyhá, nefunguje, resp. funguje, ale len s nepomernými výrobnými alebo prevádzkovými nákladmi, čo vo výsledku znemožňuje jej komercializáciu). V závislosti od konkrétneho segmentu môžu startupy čeliť regulačným prekážkam a compliance problémom (fintech, biotech). Orientácia v zložitých regulačných oblastiach môže byť časovo náročná a nákladná, čo prispieva k celkovému rizikovému profilu. Na záver ešte spomeňme možné manažérske zlyhania či možné vnútorné spory medzi spoločníkmi a celková štatistika prežitia už potom nevyznieva až natoľko dramaticky.
Zákon č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania radí medzi definičné znaky startupu aj časovú ohraničenosť jeho trvania. Po uplynutí doby 36 mesiacov od vzniku obchodnej spoločnosti už takúto spoločnosť zákon nepovažuje za startup. Takýto prístup zákonodarcu nepovažujeme za správny. Časové kritérium by nemalo predstavovať jeden z definičných znakov startupu. Pretože každý segment ekonomiky vykazuje svoje vlastné špecifiká, vlastné zákonitosti a vlastné pravidlá hry. Preto je diametrálne odlišné, pokiaľ pôjde o IT startup vyvíjajúci nový software alebo o spoločnosť podnikajúcu v oblasti biotechnológií, pričom aj v rámci tohto segmentu bude obrovský rozdiel, či biotechnologický startup vyvíja "len" diagnostickú zdravotnícku pomôcku, alebo realizuje vývoj nového lieku pre klinickú prax. Rozdiely existujú nielen v objeme kapitálu potrebného na vývoj takého produktu či v špecifických podmienkach toho-ktorého trhu, ale prirodzene aj v odlišných časových rámcoch, v ktorých je možné ten-ktorý podnikateľský zámer uskutočniť.
2. Spoločníci startupovej spoločnosti
V prostredí startupovej spoločnosti existujú dve základné skupiny spoločníkov.
13)
Tou prvou sú zakladatelia a tou druhou sú investori.2.1 Zakladatelia
Zakladateľ či zakladatelia startupovej spoločnosti (angl.
founders
) sú predovšetkým osobami, ktoré spísali základné korporačné dokumenty, založili startupovú spoločnosť ako samostatný subjekt práva a z uvedeného titulu majú podiel v spoločnosti ako jej spoločníci.
14)
Zakladatelia bývajú spravidla hlavnými nositeľmi základnej myšlienky a sú hnacím motorom startupu. Zakladatelia sú obvykle motivovaní nielen vidinou možných finančných výnosov, no taktiež nefinančnou motiváciou, akou je túžba nachádzať či inovovať, túžba realizovať sociálnu zmenu, prípadne popularita, spoločenské uznanie a pod.
15)
Zakladatelia často disponujú odborným vzdelaním, sú nositeľmi špecifického
know-how
ako kľúčového vstupného parametra na ďalší rozvoj a rast podniku. Na druhej strane mnoho zakladateľov nemá vhodné manažérske schopnosti, potrebné skúsenosti z oblasti finančného plánovania a riadenia podniku. Často u nich absentujú aj špecifické
soft skills
, a to najmä pokiaľ ide o schopnosti správne komunikovať a vhodným spôsobom motivovať zamestnancov a externých dodávateľov (kontraktorov). To všetko sú faktory zvyšujúce riziká možného podnikateľského neúspechu.2.2 Investori
Druhú hlavnú skupinu spoločníkov startupovej spoločnosti tvoria investori. Ak sme zakladateľov označili za akýsi pomyselný hnací motor startupovej spoločnosti, potom investori sú tí, ktorí spoločnosti dodávajú potrebné palivo. V tomto prípade v podobe kapitálu. Bez kapitálu nie je možné realizovať základný cieľ, a to prinášať na trh nový alebo inovovaný produkt alebo službu. A sú to práve investori, ktorí potrebný kapitál startupu prinášajú. Prirodzene, investori nie sú žiadni altruisti. Ich primárny zámer zostáva rovnaký. S alokovaním kapitálu dosahovať v rámci určitého časového rámca finančný výnos. Za investora môžeme označiť fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje startupovej spoločnosti finančné prostriedky, a to najčastejšie formou investovania do vlastného imania spoločnosti výmenou za získanie podielu v nej, v dôsledku čoho zároveň takýto investor nadobúda postavenie spoločníka. Alebo tiež aj vo forme dlhu, keď si investor vo vzťahu k spoločnosti zachováva postavenie veriteľa. Bežná býva aj situácia, keď sa pôvodný model financovania cez dlh konvertuje (transformuje) do podoby financovania do vlastného imania spoločnosti (typicky napr. konvertibilný dlh).
Aj v prípade investorov ide o pomerne rôznorodú, heterogénnu skupinu. Drobnými investormi v počiatočných fázach života startupovej spoločnosti bývajú okrem samotných zakladateľov
16)
ich
priatelia alebo rodinní príslušníci
(angl.
friends and family investors
).
17)
Okrem tejto skupiny investorov existuje aj iný druh investorov, ktorými sú tzv.
anjelskí investori
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 6/2023
