Právo na čerpanie dovolenky starostami obcí a primátormi miest

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov) :

Legislatívny odkaz v citovanom ustanovení sa explicitne obracia na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako " "). Aj keď starosta nie je zamestnancom obce ani zamestnancom vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z.o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len ako " "), v niektorých prípadoch určitých pracovnoprávnych nárokov sa naňho nahliada ako keby bol v právnom postavení zamestnanca. V zmysle § 2 ods. 2 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov ide aj o prípad vzniku nároku na dovolenku. Dovolenku zamestnancov upravujú ustanovenia § 100 a nasl. Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že výkon funkcie starostu je verejnou funkciou, nie pracovnoprávnym vzťahom, predpokladá sa "len" primerané použitie ustanovení Zákonníka práce o dovolenke v súlade s uplatnením delegovanej pôsobnosti, upravenej v § 2 ods. 2 Zákonníka práce. Konkrétne, môžeme hovoriť o vzniku nároku starostu na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť (§ 101 a § 102 Zákonníka práce), na dovolenku za odpracované dni (§ 105 Zákonníka práce) i o zohľadnení veku starostu, prípadne trvalej starostlivosti o dieťa v zmysle vzniku nároku na dovolenku podľa § 103 ods. 2 ZP. Vyššiu ako zákonnú výmeru dovolenky môže starostovi garantovať kolektívna zmluva záväzná pre danú obec.

Ďalšiu situáciu primeraného použitia osobitného predpisu predstavuje veta za bodkočiarkou § 2 ods. 2 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov, keď sa použitie Zákonníka práce pripúšťa primerane " ". Keďže prvá časť ustanovenia sa týkala samotného vzniku nároku na dovolenku starostu a určenia jej rozsahu v zmysle splnenia hmotnoprávnych podmienok, druhá časť sa bude logicky týkať čerpania dovolenky starostom. V zmysle uvedeného tak § 2 ods. 2 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov neuvádza žiadne kvalitatívne a ani kvantitatívne obmedzenia čerpania dovolenky starostom, ktorá mu vznikla, ale odkazuje na primerané uplatnenie Zákonníka práce. V takejto forme vyjadrená delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce je v istom zmysle neurčitá, keď presne nešpecifikuje, ktoré právne normy upravujúce dovolenku (§ 100 až § 117 Zákonníka práce) sa na starostu vzťahujú, a ktoré už nie. Logicky by sa nemala uplatňovať taká čiastková právna úprava dovolenky zamestnancov, ktorú svojou povahou a charakterom vylučuje verejná funkcia, akou je aj funkcia starostu. Na starostu teda nebudeme napríklad aplikovať § 106 Zákonníka práce o dodatkovej dovolenke, niektoré ustanovenia o krátení dovolenky (napr. pre neospravedlnenú absenciu - ust. § 109 ods. 3 Zákonníka práce), a aj niektoré ustanovenia o určení čerpania dovolenky (napr. hromadné čerpanie dovolenky). Práve posúdenie primeranej aplikácie ustanovení Zákonníka práce o čerpaní dovolenky zamestnancom na čerpanie dovolenky starostom vyvoláva v praxi nejeden problém a spomínaný odlišný prístup jednotlivých samospráv s ohľadom na jej prípadný prenos či poskytnutie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku.