Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia bez uloženia povinnosti navrhovateľovi podať žalobu
Článok sa zaoberá právnou úpravou neodkladných opatrení bez uloženia povinnosti podať žalobu navrhovateľovi v slovenskom civilnom procesnom práve, pričom sa zameriava na podmienky ich nariadenia. Obsahuje analýzu legislatívneho vývoja a súdnej praxe, pričom identifikuje výzvy spojené s používaním tohto inštitútu. Článok v tomto kontexte analyzuje zásady proporcionality a minimálnej záťaže odporcu, ako aj situácie, v ktorých je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pred vydaním neodkladného opatrenia bez uloženia povinnosti podať žalobu by mal súd uskutočniť dva testy proporcionality. V prvom súd rozhoduje o tom, či vôbec nariadi neodkladné opatrenie, a na základe druhého testu proporcionality súd rozhodne, či uloží navrhovateľovi povinnosť podať žalobu alebo nie.
1. Úvod
Koncept predbežnej súdnej ochrany prostredníctvom predbežných, neodkladných alebo iných súdnych opatrení,
1)
bez ohľadu na to, ako ich pomenujeme, má v mnohých právnych poriadkoch dočasný charakter,
2)
pričom takáto súdna ochrana sa poskytuje v súvislosti s prebiehajúcim alebo plánovaným súdnym konaním,
3)
keď nemožno čakať až na rozhodnutie vo veci samej.
4)
Z takéhoto konceptu vychádzala aj právna úprava zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj "OSP"), ktorá poznala možnosť nariadiť predbežné opatrenie buď pred začatím konania,
5)
alebo v priebehu konania.
6)
Pri rekodifikácii civilného práva procesného v slovenskom právnom poriadku sa zákonodarca odklonil od doterajšej terminológie, ktorá poznala inštitút "predbežných opatrení"
7)
, a nahradil ho novými výrazmi "neodkladné opatrenie" a "zabezpečovacie opatrenie", hoci v legislatívnom zámere mal zákonodarca ešte úmysel nahradiť predbežné opatrenia terminologicky "dočasnými" a "zabezpečovacími" opatreniami.
8)
Nešlo však len o terminologickú zmenu. Podľa dôvodovej správy tak
"[i]nštitút neodkladných, zabezpečovacích a iných opatrení súdu opúšťa doterajší charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej"
.
9)
Táto zmena právnej úpravy sa prejavila
inter alia
v možnosti súdu nariadiť také neodkladné opatrenie, po ktorom nemá navrhovateľ neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu na ochranu svojho nároku a nemusí sa začať konanie vo veci samej.Právnym základom pre tieto neodkladné opatrenia je § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že
"ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami."
Právna úprava tak vytvorila dva druhy neodkladných opatrení, ktoré súd môže nariadiť pred začatím konania - neodkladné opatrenia, ktorými sa navrhovateľovi uloží povinnosť podať žalobu, a neodkladné opatrenia bez uloženia povinnosti navrhovateľa podať žalobu. Neodkladné opatrenia bez povinnosti podať žalobu budeme na účely tohto článku označovať ako
"trvalé neodkladné opatrenia"
, hoci tento výraz nie je presný, pretože toto neodkladné opatrenie nemá, resp. nemusí mať trvalý charakter, keďže odporca
10)
vie dosiahnuť jeho zrušenie. Tento výraz však odzrkadľuje primárny cieľ tohto neodkladného opatrenia, ktorý sleduje právna úprava, a to je trvalá úprava pomerov medzi stranami.V prípade, ak súd vydáva neodkladné opatrenie pred začatím konania, v zásade platí, že musí navrhovateľovi uložiť povinnosť podať žalobu, pričom vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia uvedie
"strany a predmet konania vo veci samej".
11)
Ak však takúto povinnosť súd navrhovateľovi neukladá, a teda nariaďuje trvalé neodkladné opatrenie, súd musí poučiť strany, ktorým sa ukladá povinnosť,
"o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených".
12)
Na rozdiel od neodkladných opatrení s uložením povinnosti navrhovateľovi podať žalobu, odporca pri trvalých neodkladných opatreniach nemá povinnosť podať žalobu a súd mu ani neustanovuje lehotu, v ktorej má podať žalobu.
13)
Odporca z hľadiska podania žaloby nie je žiadnym spôsobom obmedzený. Môže sa tak rozhodnúť nielen o tom, či podá žalobu alebo ju nepodá, ale aj o tom, kedy podá žalobu.2. Lehota na podanie žaloby o zrušenie neodkladného opatrenia
Z hľadiska najneskoršieho okamihu, do ktorého má odporca podať žalobu, sa vynára otázka, či sa jeho "právo podať žalobu"
14)
premlčí. V zásade tu prichádzajú do úvahy dve riešenia. Prvým je, že na premlčanie sa použijú ustanovenia hmotného práva o premlčaní práva a právo podať žalobu sa tak premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.
15)
Prípadne môže existovať aj názor, že právo podať žalobu sa premlčí v osobitnej desaťročnej premlčacej lehote ako právo, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu.
16)
Ako správny sa však javí skôr opačný názor, podľa ktorého právo podať žalobu sa nepremlčí, keďže toto právo vyplýva z Civilného sporového poriadku, ktorý obsahuje procesnoprávne a súčasne verejnoprávne normy, pričom v ňom nenájdeme právnu úpravu premlčania práv, ktoré zakladá. Platí teda, že pokiaľ trvalé neodkladné opatrenie trvá, t. j. pokiaľ nebolo zrušené alebo nezaniklo, potiaľ sa môže odporca domáhať zrušenia neodkladného opatrenia žalobou. Na podporu tohto názoru možno poukázať na to, že v prípade, ak sa v neodkladnom opatrení uloží navrhovateľovi povinnosť podať žalobu, tak lehota na podanie žaloby je sudcovská procesná lehota, ktorej počítanie sa riadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku a nie ustanoveniami predpisov hmotného práva. Ak teda Civilný sporový poriadok neobmedzuje lehotu na podanie žaloby, ktorou sa má zrušiť trvalé neodkladné opatrenie, potom
per analogiam legis
tu nemožno použiť ustanovenia hmotného práva o plynutí lehôt. Treba však uviesť, že to neznamená, že sa nepremlčí hmotnoprávny nárok, ktorého sa odporca bude domáhať žalobou, na základe ktorej má prísť k zrušeniu trvalého neodkladného opatrenia.3. Predpoklady nariadenia trvalého neodkladného opatrenia
Neodkladné opatrenie vo všeobecnosti možno nariadiť z dvoch dôvodov - buď existuje potreba
"bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená".
17)
Trvalé neodkladné opatrenie však možno nariadiť iba z dôvodu existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Druhý dôvod - existencia obavy z ohrozenia exekúcie - totiž predpokladá, že vo veci bude vedená exekúcia, a teda aj konanie vo veci samej, ktoré bude exekúcii predchádzať. Z povahy veci preto vyplýva, že súd tu musí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu, inak by k exekúcii nemohlo prísť. Na potvrdenie tohto záveru treba uviesť, že pojmovo je trvalé neodkladné opatrenie vydané vtedy, ak možno trvalo upraviť pomery, kdežto obava z ohrozenia exekúcie je vždy časovo obmedzená najneskôr do splnenia povinnosti odporcu. Trvalé neodkladné opatrenie preto možno nariadiť iba z dôvodu, ak existuje potreba bezodkladne upraviť pomery.4. K otázke "trvalých" zabezpečovacích opatrení
Keďže trvalé neodkladné opatrenie nemožno nariadiť z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie, ustanovenia o ňom nemožno použiť v prípade zabezpečovacích opatrení, keďže predpokladom ich vydania je iba obava z ohrozenia exekúcie.
18)
Vydanie
"trvalého zabezpečovacieho opatrenia"
je navyše aj pojmovo vylúčené z dôvodu, že poučenie o možnosti podať žalobu vo veci samej sa podľa § 337 ods. 1 CSP dáva strane, ktorej sa týmto opatrením ukladá určitá povinnosť. Zabezpečovacím opatrením sa žiadnej strane neukladá povinnosť, iba sa zriaďuje záložné právo.Napriek tomu sa možno v súdnej praxi stretnúť s rozhod
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 6/2024
