Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4 Sžrk 4/2021 z 26. 8. 2022 (oprava vlastníckeho alebo iného vecnoprávneho zápisu v katastri nehnuteľností)

Základným predpokladom napĺňania funkcie katastra pri ochrane práv k nehnuteľnostiam je súlad údajov v ňom obsiahnutých so skutočným stavom. Slovami najvyššieho súdu, . Ďalším predpokladom napĺňania funkcie katastra pri ochrane práv k nehnuteľnostiam je dôslednosť orgánov verejnej správy na úseku katastra (t. j. orgánov katastra) pri spravovaní katastra vrátane dôsledného odstraňovania eventuálnych chýb v katastri v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Zákonodarca na odstraňovanie chýb v katastrálnom operáte ustanovil inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte, ktorý, slovami najvyššieho súdu, nie je viazaný Jeho v podstate "iba" rámcová normatívna úprava je žriedlom otázok, ktoré v aplikačnej praxi vyvstávajú, a to či už vo vzťahu k samotnému poňatiu "chyby v katastrálnom operáte", alebo vo vzťahu k právomoci okresného úradu, katastrálneho odboru (ďalej len "okresný úrad"), rozhodnúť o oprave údaja o vecnom práve k nehnuteľnosti evidovanom v katastri. K obom týmto okruhom otázok sa vyjadril Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 4 Sžrk 4/2021 z 26. 8. 2022 (ďalej aj "glosovaný rozsudok"), v ktorom riešil otázku podmienok, za ktorých môže okresný úrad rozhodnúť o oprave chyby v katastrálnom operáte, ak sa návrh na opravu chyby na prvý pohľad javí ako oprava technického charakteru, ale v konečnom dôsledku sa ním sleduje zmena zápisu vlastníckeho práva v katastrálnom operáte, pričom s jeho argumentáciou a závermi je potrebné súhlasiť. Hneď na tomto mieste sa žiada dodať, že glosovaný rozsudok obsahuje zrejme najdôkladnejší výklad k inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte prezentovaný v slovenskej správnej súdnej praxi, a to predovšetkým vo vzťahu k oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) KZ v znení účinnom do 30. septembra 2018, resp. podľa