Vzájomná žaloba vs. kompenzačná námietka

Zákonnú úpravu vzájomnej žaloby nájdeme v § 147 CSP. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia platí, že .

Podľa § 147 ods. 2 CSP  pritom platí, že

Ustanovenie § 147 ods. 3 CSP  ďalej dodáva, že

Kompenzačná námietka je v zákone upravená zase v § 152 CSP, a to nasledujúco: Hmotnoprávnou námietkou je pritom najčastejšie námietka premlčania alebo započítanie pohľadávok. Vzhľadom na problematiku riešenú v tomto článku sa pod akýmikoľvek odkazmi na hmotnoprávnu (kompenzačnú) námietku rozumie započítanie pohľadávok.

Pri porovnaní vzájomnej žaloby a kompenzačnej námietky má osobitný význam práve citovaný § 147 ods. 2 CSP.

Často sa totiž možno v praxi stretnúť s tým, že ak si žalovaný v konaní uplatní protinárok, ktorý je nižší, ako je žalobou uplatnený nárok, je takýto protinárok automaticky považovaný za kompenzačnú námietku.

Ak si však žalovaný v konaní uplatní vyšší protinárok, ako je žalobou uplatnený protinárok, je takýto protinárok považovaný za vzájomnú žalobu.

Túto interpretáciu § 147 ods. 2 CSP o vzájomnej žalobe však nepovažujeme za správnu.

Samotné ustanovenie totiž vo svojej kľúčovej časti hovorí o tom, že

Práve spojka "i" v citovanom ustanovení je kľúčová, keďže vymedzuje limity, kedy sa nárok považuje za kompenzačnú námietku a kedy za vzájomnú žalobu. Rozhodujúce je totiž to, ako si žalovaný svoj protinárok uplatní.

Spojka "i" v tomto ustanovení totiž má za následok to, že zákon za vzájomnú žalobu považuje nielen započítanie pohľadávok, pri ktorom žalovaný žiada viac ako žalobca. Vzájomnou žalobou totiž môže byť aj uplatnenie protinároku žalovaným v nižšej sume, než si nárokuje žalobca v žalobe - ale iba vtedy, ak z obsahu uplatnenia protinároku vyplýva, že si svoju pohľadávku proti žalobcovej pohľadávke nezapočítava.

O kompenzačnú námietku by teda išlo vtedy, ak by žalovaný uviedol, že si svoj nárok započítava voči nároku žalobcu - teda ak by žalovaný urobil započítací prejav. Ak tak neurobí a uplatní si voči žalobcovi protinárok v nižšej výške, ako je žalobcov nárok, pôjde bez ďalšieho o vzájomnú žalobu.

Samotný zákon tak svojou formuláciou neobmedzuje vzájomnú žalobu iba na prípady, kedy žalovaná strana žiada o prisúdenie vyššej sumy, akú v žalobe požaduje žalobca - čo je však v praxi bežne zaužívané.

Výklad, podľa ktorého sa určuje, či prejav žalovaného predstavuje vzájomnú žalobu alebo kompenzačnú námietku podľa výšky sumy, ktorú si žalovaný uplatňuje, totiž odporuje nielen výslovnému zneniu § 147 ods. 2 CSP, ale aj podstate kompenzačnej námietky ako hmotnoprávneho inštitútu.

Kritérium výšky uplatneného protinároku je pri posúdení toho, či ide o vzájomnú žalobu alebo o kompenzačnú námietku, rozhodujúce len vtedy, ak ide o započítanie pohľadávok, teda nie o uplatnenie pohľadávky iným spôsobom ako započítaním.

Započítanie pohľadávok totiž môže v rámci civilného procesného práva v závislosti od výšky uplatneného protinároku predstavovať buď kompenzačnú (hmotnoprávnu) námietku, alebo vzájomnú žalobu.

V každom prípade je však rozhodujúce to, či si žalovaný voči žalobcovi svoju pohľadávku započítava alebo nie. Ak sa žalovaný rozhodne, že si svoju pohľadávku proti žalobcovi započítava, pôjde o klasické započítanie pohľadávok v zmysle hmotného práva, ktoré musí spĺňať všetky zákonom predpísané náležitosti. Preto zákon v prípade "kompenzačnej" námietky hovorí o hmotnoprávnej námietke.

Základné podmienky pre započítanie pohľadávok upravuje § 580 OZ, ktorý znie nasledujúco:

Podľa § 580 OZ teda na započítanie pohľadávok musia byť splnené nasledujúce podmienky: (i) existencia vzájomných pohľadávok rovnakého druhu, (ii) medzi rovnakými účastníkmi a (iii) urobenie prejavu sm