Zmeny v dočasnej ochrane podnikateľov ako neformálnej reštrukturalizácii

Rok 2020 sa niesol v oblasti práva tak, ako aj v iných sférach spoločenského života v duchu vysporiadania sa s rôznymi aspektmi celosvetovej pandémie spôsobenej COVID-19. Práve pružné reagovanie dovtedy nepoznanej legislatívy napomohlo a dodnes napomáha riešeniu mnohých právnych problémov, ktoré vznikli na starom kontinente vrátane Slovenska po februári 2020. Viacero legislatívnych úprav súviselo s medzinárodnou dopravou či prepravou, leteckými zájazdmi či zatvorením niektorých podnikateľských prevádzok. Zákonodarca však prijal aj právne normy týkajúce sa ochrany pred insolvenciou, resp. zjednodušenia konkurzného konania.

Po takmer dvoch mesiacoch od zistenia prítomnosti COVID-19 na Slovensku sa 12. mája 2020 stal súčasťou nášho právneho poriadku pojem "dočasná ochrana podnikateľov". Tento nový inštitút u nás pribudol na základe zákona č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj "zákon č. 92/2020 Z. z."). V podmienkach už viac ako mesiac trvajúcej totiž u mnohých podnikateľských subjektov v čase prijatia tejto právnej normy Národnou radou SR (25. apríl 2020) boli splnené oba predpoklady pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na ich majetok, a to predlženie i platobná neschopnosť. V prípade nepodania takéhoto návrhu jednému z ôsmich konkurzných súdov prvého stupňa by pritom títo podnikatelia mohli naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 Trestného zákona. Cieľom novej právnej úpravy pritom bolo pomôcť podnikateľom, ktorí boli pred koronakrízou plne sebestační a zárobkovo činní, ale pre pandémiu sa dostali do ekonomických problémov.

Národná rada SR s cieľom dočasnej ochrany podnikateľa ustanovila vytvorenie časovo obmedzeného rámca s nástrojmi na podporu efektívneho riešenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, a to výslovne na podnikateľov prevádzkujúcich podnik. Táto nová právna úprava nebola teda aplikovaná na všetkých podnikateľov tak, ako ich poníma zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), resp. ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy (fyzické osoby - podnikatelia, obchodné spoločnosti a družstvá, slobodné povolania, samostatne hospodáriaci roľníci atď.), ale sa viazala na tých, ktorí prevádzkovali podnik definovaný v § 5 OBZ. Možno poznamenať, že ide zjavne len o technický pojem, keďže ani aktuálne platný zákon č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach (ďalej aj "zákon o dočasnej ochrane") už prevádzkovanie podniku ako podmienku pre žiadateľa o dočasnú ochranu výslovne nevyžaduje. Ďalšími podmienkami dočasnej ochrany podnikateľov boli existencia ich sídla, resp. miesta podnikania na území SR a vznik oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti pred 12. marcom 2020. Tento dátum bol zvolený v zákone z dôvodu, že vláda SR vyhlásila práve 12. marca 2020 v súvislosti s rizikom šírenia nového koronavírusu na celom území Slovenska mimoriadnu situáciu. Z aplikácie zákona boli výslovne vylúčené niektoré právnické osoby v taxatívnom výpočte.

Ďalšie ustanovenia zákona č. 92/2020 Z. z. sa týkali príslušnosti 4 okresných súdov na konanie vo veciach dočasnej ochrany podnikateľov, v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je na Slovensku príslušných 8 prvostupňových okresných súdov. Zaujímavým faktom je, že medzi súdmi konajúcimi vo veciach dočasnej ochrany podnikateľov sú okresné súdy v Banskej Bystrici, Žiline, Trnave a Prešove, a to aj s ohľadom na pretrvávajúcu diskusiu o budúcej súdnej mape v SR. by totiž prvostupňovými konkurznými súdmi nemali byť (obdobne ako sa nimi pri rozhodovaní o dočasnej ochrane podnikateľov nestali) okresné súdy Bratislava I a Košice I, ich agendu by prevzali práve okresné súdy v Trnave a v Prešove. Právna norma určovala aj spôsob podania žiadosti o dočasnú ochranu, jej všeobecné i osobitné náležitosti, ďalej odmietnutie či poskytnutie dočasnej ochrany, jej zrušenie a zánik. Predpis vylúčil ako pre konanie vo veciach poskytnutia dočasnej ochrany podnikateľov Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.