Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Zmluvná pokuta v obchodnom práve - predpoklady a podmienky moderácie

OVEČKOVÁ, O.: Zmluvná pokuta v obchodnom práve – predpoklady a podmienky moderácie. Právny obzor, 107, 2024, č. 2, s. 121 – 139.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.2.03

Contractual penalty in commercial law - presumptions and conditions of the moderation. The paper emphasizes a comprehensive approach to the solution of moderation right, while considering the essence and purpose of moderation right as the decisive criterion. On this basis, it shows new approaches and formulates solutions to the following disputable issues. a) The increasing importance of the functions of the contractual penalty in the examination of the preconditions of moderation right. b) The multi-criteria approach which takes into account all the relevant circumstances of a particular case given at all the stages of time of the origin and existence of the contractual penalty. c) The definition of the subject of the moderation right as the existing specific claim of the amount of the contractual penalty and not as the amount of its negotiation. d) The conditionality of the judicial moderation upon the debtor’s motion. The paper confronts both the state of the law de lege lata and de lege ferenda as well as the approach of the courts’ jurisprudence to the above-mentioned issues.

Key words: contractual penalty, moderation right, functions of contractual penalty, claim


Vstup do problematiky
Nasledujúce pojednanie o zmluvnej pokute iniciovali nové trendy vo výklade a v aplikácii ustanovení o zmluvnej pokute v českom Občianskom zákonníku (ďalej len "ČOZ"), predovšetkým v súvislosti s moderáciou zmluvnej pokuty. Tieto reprezentuje rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11. januára 2023, sp. zn. 31 Cdo 2273/2022 (ďalej len "rozsudok veľkého senátu NS ČR"), ktorý plní aj úlohu zjednotiteľa judikatúry všeobecných súdov. Nasledovalo niekoľko ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ktoré sa zaoberajú niektorými novými pohľadmi na výklad a aplikáciu ustanovení o zmluvnej pokute v českom Občianskom zákonníku (§ 2048 až § 2052) ktoré tiež, podľa potreby, vezmeme do úvahy.
Český Občiansky zákonník v zásade prevzal ustanovenia o zmluvnej pokute z Občianskeho zákonníka (§ 544 a § 545) a Obchodného zákonníka (§ 300 a § 301) s niektorými upresňujúcimi doplneniami vecného a systematického charakteru. V záujme zrozumiteľnosti ďalšieho výkladu uvedieme základné odlišnosti:
  1. Výslovne sa uvádza, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná aj ako iné plnenie než peňažné, čím sa eliminovala pochybnosť o tejto možnosti.
  2. Odstránil sa dualizmus zodpovednostných princípov tým, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je založená na absolútnom objektívnom princípe tak pre občianske vzťahy, ako aj pre obchodné vzťahy. Právna úprava je dispozitívna, takže dohodou si môžu strany zodpovednostný princíp modifikovať (napr. podmieniť zaplatenie zmluvnej pokuty zavinením dlžníka).
  3. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, Občiansky zákonník pre platnosť dohody o zmluvnej pokute nevyžaduje písomnú formu.
  4. Uzákonil moderačné právo súdu, t. j. možnosť znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu ako všeobecný inštitút súkromného práva1), pričom návrh dlžníka je výslovnou zákonnou požiadavkou.
  5. Úprava zmluvnej pokuty spolu s uznaním dlhu je začlenená do osobitného oddielu "
    Utvrdenie dlhu
    " s odôvodnením, že úlohou oboch inštitútov nie je dlh zabezpečiť, ale posilniť postavenie veriteľa iným spôsobom.
Problematiku, ktorá sa v súvislosti s novým prístupom k základným otázkam zmluvnej pokuty týka moderačného práva súdu, možno sformulovať do nasledujúcich okruhov: kritériá primeranosti zmluvnej pokuty a postup súdu pri jej skúmaní; predmet moderačného práva; rozsah moderačného práva; námietka neprimeranosti zmluvnej pokuty a jej obsah.
Vzhľadom na rovnaký základ a podobnosť právnej úpravy v Česku a na Slovensku je súčasná zmena judikatórnej praxe v Českej republike ohľadne zmluvnej pokuty zaujímavá aj pre nás, a to aj s ohľadom na prípravu rekodifikácie súkromného práva. Pokladáme preto nielen za zaujímavé, ale aj poučné konfrontovať stanoviská uvedené v rozsudku veľkého senátu NS ČR so slovenskou právnou úpravou, jej výkladom, prípadne potrebami zmien
de lege ferenda,
a to z viacerých dôvodov.
Predovšetkým preto, že mnohé z nich pokladáme za správne a presadzovali sme ich opakovane aj v minulosti a sme presvedčení, že ich uplatnenie aj v našej aplikačnej praxi, prípadne v legislatíve môže byť prínosné.
Ale tiež preto, že prístup veľkého senátu NS ČR k moderácii zmluvnej pokuty, nazývaný tiež "zásadná zmena", je významný aj z titulu zjednocovateľa judikatúry v Českej republike, a preto výklad a aplikácia právnej úpravy zmluvnej pokuty sa bude uberať názorovým vymedzením v rozsudku veľkého senátu NS ČR.
Napokon dôležité je aj to, že rozsudok veľkého senátu NS ČR znamená zásadnú zmenu dovtedajších judikatórnych záverov, osobitne vo vzťahu k súdnej moderácii zmluvnej pokuty. Vymedzil
nový prístup k rozhodovaniu všeobecných súdov
k posudzovaniu neprimeranosti nároku na zmluvnú pokutu. Ide o zmenu rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR, pričom veľký senát v uvedenom rozsudku odmietol názor vyslovený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR, že vzhľadom k prakticky doslovnému zneniu ustanovení o moderácii zmluvnej pokuty podľa Obchodného zákonníka a teraz platného Občianskeho zákonníka je aplikácia predchádzajúcej judikatúry účelná a možná.
2)
Zároveň dospel k záveru, že zmena je v tomto prípade legitímna s odôvodnením: "Pri výklade § 2051 OZ je nevyhnutné prihliadnuť tiež k dôvodom prijatia nového Občianskeho zákonníka vrátane interpretačných zdrojov, z ktorých zákonodarca pri prijatí nového Občianskeho zákonníka vychádzal a k zásadám, na ktorých je zákon č. 89/2012 Zb.založený."
3)
Pričom sa odvoláva na dôvody zmeny rozhodovacej praxe všeobecne akceptované Ústavným súdom ČR, akými sú zmena hodnotového nazerania na právo či zmenu v štruktúre právneho poriadku.
4)
I. Podstata moderačného práva
Moderačné
(zmierňovacie)
právo
(
ius moderandi
) prislúcha súdu. Spočíva v tom, že súd môže na návrh rozhodnúť, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži, t. j. zmluvnú pokutu neprizná v plnej výške, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok.
Súd pri rozhodovaní o moderovaní zmluvnej pokuty je determinovaný požiadavkou
neprimeranosti zmluvnej pokuty.
Z hľadiska rozsahu zníženia zmluvnej pokuty súd prihliada na
hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti,
pričom je limitovaný
výškou škody
, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zabezpečenej povinnosti. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty (§ 301 OBZ).
Uvedené podmienky moderácie sú upravené v ČOZ (§ 2051) v porovnaní s § 301 OBZ, rovnako však doplnené o výslovnú zákonnú podmienku moderácie -
návrh dlžníka
.
5)
Účelom moderačného práva
je zabrániť v konkrétnom prípade uhradeniu zmluvnej pokuty zjavne neprimeranej, čo by mohlo viesť až k neodôvodneným ziskom na strane oprávneného (vo vzťahu ku škode), a neprimeranému hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu (vo vzťahu k porušenej povinnosti). Ide v podstate o nástroj zachovania určitej vyváženosti (ekvivalencie) majetkových vzťahov.
Zjednodušene možno povedať, že účelom moderačného práva je ochrana dlžníka. Vzhľadom na postavenie dlžníka ako povinnej strany je dôležité, aby moderačné právo malo jasne vymedzené pravidlá a svoje limity, aby nedochádzalo k poškodzovaniu záujmov strany oprávnenej (veriteľa), ktoré sú prostredníctvom zmluvnej pokuty chránené, a negácii oprávnených očakávaní vyplývajúcich zo zmluvných dojednaní.
Moderačné právo je zásahom do
zmluvnej autonómie
(autonómia vôle) a dostáva sa do konkurencie s viacerými zásadami súkromného práva, ako sú zásada rovnosti zmluvných strán, zásada
pacta sunt servanda,
ale aj so všeobecnou zásadou právnej istoty. Preto je aplikácia inštitútu moderačného práva veľmi citlivou otázkou. Aj keď Najvyšší súd SR otázku exkluzivity moderácie zmluvnej pokuty zdôrazňuje
6)
, súdy, najmä nižšie, nie vždy z tohto zorného uhla k moderácii zmluvnej pokuty pristupujú, čo spôsobuje problémy najmä v obchodných vzťahoch. Vzhľadom na preferenciu vôle zmluvných strán v súkromnom práve má byť ingerencia súdu do zmluvných vzťahov minimalizovaná, a to aj pri moderačnom práve.
II. Kritériá neprimeranosti zmluvnej pokuty a postup súdu pri jej skúmaní
Základným predpokladom moderácie je preukázanie, že zmluvná pokuta v konkrétnom prípade je
neprimeraná
. Kritériá, na ktorých základe súd skúma neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty, sú rôzne a spočívajú predovšetkým v okolnostiach konkrétneho prípadu. Pritom treba vziať na zreteľ podstatu inštitútu zmluvnej pokuty a z nej vyplývajúce funkcie, ktoré má zmluvná pokuta v danom prípade plniť.
Poukážeme na význam jednotlivých kritérií primeranosti zmluvnej pokuty a problémy pri ich skúmaní, a to aj vo väzbe na citovaný rozsudok veľkého senátu NS ČR. Budeme sa venovať postupu súdu pred znížením zmluvnej pokuty, ktorý veľký senát rozvrhol do troch nasledujúcich krokov:
  1. Najskôr súd zistí, akú funkciu mala zmluvná pokuta plniť.
  2. Potom sa zaoberá všetkými okolnosťami konkrétneho prípadu s prihliadnutím ku zistenej funkcii zmluvnej pokuty. Od výsledku dokazovania potom závisí ďalší postup súdu. Len ak súd dospeje k právnemu záveru, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, pristúpi k tretiemu kroku.
  3. Súd zníži zmluvnú pokutu na úroveň jej primeranosti.
Pritom zdôrazníme, v čom spočíva nový prístup veľkého senátu NS ČR tak vo výklade ustanovení o zmluvnej pokuta ako aj odklone od doterajšej judikatórnej praxe.
1. Význam funkcií zmluvnej pokuty pre posúdenie neprimeranosti zmluvnej pokuty
Funkcie zmluvnej pokuty sú podmienené chápaním
podstaty zmluvnej pokuty
ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú povinnosť poruší. Z tohoto všeobecného vymedzenia zmluvnej pokuty možno vyvodiť aj nasledujúce
základné charakteristické črty zmluvnej pokuty
:
  1. môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu;
  2. akcesorická (závislá) povaha dohody o zmluvnej pokute od existencie hlavného záväzku ktorý zabezpečuje;
  3. zabezpečovací,
    resp. utvrdzovací
    charakter
    zmluvnej pokuty. Zabezpečenie pôsobí tak v štádiu pred porušením zabezpečenej povinnosti, ale má presah aj po jej porušení. Stelesňuje sa do funkcie, preventívnej, sankčnej či reparačnej.
Z uvedenej podstaty zmluvnej pokuty možno vyvodiť funkcie zmluvnej pokuty. Ich vymedzenie nie je samoúčelné. Sú dôležité preto, lebo na základe ich poznania možno uvažovať o ich efektívnom využití, teda aj o efektívnom uplatnení inštitútu zmluvnej pokuty. Využitie a uplatnenie zmluvnej pokuty závisí od toho ktoré z foriem zmluvnej pokuty (rôzny vzťah k náhrade škody), v rámci dispozitívnej právnej úpravy, sa strany rozhodnú využiť. Konkrétna forma zmluvnej pokuty, resp. preferencia tej ktorej funkcie zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade svedčí o tom, aké záujmy (prospech) sledovali strany pri dojednávaní zmluvnej pokuty. To má potom rozhodujúci význam aj pre posúdenie neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade. Vzhľadom na nedocenený význam funkcií zmluvnej pokuty nielen pri dojednávaní a realizácii zmluvnej pokuty, ale aj pri aplikácii moderačného práva súdu, je odôvodnené si ich pripomenúť. Spravidla sa rozlišujú tri základné funkcie zmluvnej pokuty, a to preventívna, reparačná a sankčná, pričom aj judikatúra spravidla identifikuje tieto funkcie zmluvnej pokuty.
7)
Preventívna funkcia
má všeobecný prierezový charakter a je prítomná (pôsobí) pri každej zmluvnej pokute. Vo všetkých jej štádiách (uzavieranie, realizácia), a to bez ohľadu, či sa aktivujú aj ďalšie funkcie zmluvnej pokuty. Prevencia sa premieta do povinnosti (správania sa) dlžníka splniť zabezpečenú povinnosť (
in concreto
). Ak bola zabezpečená povinnosť splnená, preventívna funkcia splnila svoju úlohu. Hovoríme tu o prvom štádiu preventívneho pôsobenia zmluvnej pokuty zamerané na plnenie zabezpečenej povinnosti. Ak zabezpečená povinnosť nebola splnená, aktiv
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 2/2024

2/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov