Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Limity uplatňovania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách
ŠŤASTOVÁ, R., VOZÁR, J.: Limity uplatňovania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. Právny obzor, 107, 2024, č. 5, s. 488 – 506.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.5.03
Limits of application of contractual penalty in consumer contracts. The contractual penalty serves both as a means of protection for the creditor and as a means of ensuring compliance with the contractual obligations of the debtor. The creditor, as well as the potential one, aims to protect himself, and in the case of business obligations, also his business activity. The degree of creditor protection, however, is limited by the special status of subjects in consumer relations, where instead of an entrepreneur, the other party is a specific subject, namely the consumer. Therefore, the aim of the contribution is to define the current limits and challenges in the area of application of the contractual penalty in consumer obligation relations, where the legislator assumes a certain higher level of consumer protection resulting from his status. It is possible that in some cases the use of a contractual penalty will be marked as an unacceptable contractual term, resulting in the total invalidity closure of contractual penalty.
Key words: guarantee of obligation, contractual penalty, unacceptable contractual condition, consumer, consumer protection
Úvod
Zmluvná pokuta ako dôležitý inštitút v súkromnom práve je v našej právnickej spisbe komplexne spracovaná vďaka monografickým dielam profesorky Ovečkovej, ktorá sa tejto problematike systematicky a dlhodobo venuje.
1)
jej doktrinálne, výkladové závery výrazne ovplyvnili nielen právnu teóriu, ale aj prax.
2)
Panta rhei aj v tejto oblasti. Od druhého vydania jej monografie na danú tému uplynulo trinásť rokov a odvtedy možno vidieť viacero impulzov v tejto problematike. Na časť z nich reagovala aj právna veda
3)
vrátane úvah
de lege ferenda
v rámci pripravovanej rekodifikácie občianskeho práva.
4)
Slovenská právna úprava zmluvnej pokuty zostala až na možnosť moderácie aj v občianskom práve
5)
v zásade nezmenená, ale dynamika podnikania, ako aj trendy súvisiace so zvýšenou ochranou spotrebiteľa, prinášajú nové aspekty do tejto problematiky a odrážajú sa aj v judikatúre. Nejde len o judikatúru všeobecných súdov na Slovensku. Pri problematike zmluvnej pokuty neaplikujeme len Občiansky alebo Obchodný zákonník, kde je zmluvná pokuta expressis verbis upravená, resp. zákony, v ktorých sú ustanovenia o zmluvnej pokute,
6)
ale musíme brať do úvahy ústavnoprávne aspekty, ako aj vplyv európskeho práva v tejto oblasti. Problematike zmluvnej pokuty sa venoval aj Ústavný súd SR
7)
a vo viacerých rozhodnutiach, aj Súdny dvor EÚ, najmä v prípadoch výkladu Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ochrana spotrebiteľa predstavuje jeden z princípov, na ktorých je založené fungovanie Európskej únie.
8)
Slovenská republika sa musí riadiť týmto princípom nielen pri začleňovaní obsahu únijného práva do vnútroštátneho právneho poriadku, ale od orgánov ochrany práva sa vo všeobecnosti očakáva aplikácia vnútroštátneho práva eurokonformným spôsobom.Dávame do pozornosti, že od roku 2011 platí v Českej republike nový Občiansky zákonník. Ten v prípade zmluvnej pokuty v zásade vychádza z predchádzajúcej úpravy, pričom zjednotil právnu úpravu dovtedy zakotvenú v občianskom a obchodnom zákonníku.
9)
Spomíname to preto, lebo slovenskí autori často citujú české rozhodnutia súdov a väčšina aj súčasných súdnych rozhodnutí v Českej republike je použiteľná ako inšpirácia pri právnej argumentácii. Zmena českej právnej úpravy priniesla však aj zásadné zmeny v niektorých českých rozhodnutiach, ktorých závery by nemali zmeniť doterajšie právne názory prijaté našou súdnou praxou a teóriou.
10)
V našom príspevku chceme prioritne poukázať na niektoré otázky a súvisiace problémy spojené s teoretickým chápaním a aplikáciou inštitútu zmluvnej pokuty, ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ. V spotrebiteľských zmluvách v rôznych oblastiach sa veľmi často používa inštitút zmluvnej pokuty.
11)
Ide o problematiku, ktorej nebola v našej literatúre venovaná adekvátna pozornosť. Spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana podlieha určitej forme zvýšenej ochrany, pretože je vo fakticky nerovnom postavení voči profesionálnemu obchodníkovi vzhľadom na jeho väčšiu odbornú a právnu skúsenosť.
12)
Zákonodarca sa preto pokúsil túto faktickú nerovnosť kompenzovať prostredníctvom zvýšenej zákonnej ochrany. V takom prípade je potrebné, aby zmluvná pokuta v spotrebiteľských vzťahoch odrážala určité osobitosti oproti jej zakotvení v obchodno-záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi, alebo v obchodno-záväzkových vzťahoch, kde je jednou so zmluvných strán subjekt verejného práva.Cieľom príspevku je analyzovať aktuálne zákonné limity a výzvy uplatňovania zmluvnej pokuty voči spotrebiteľovi so zohľadnením aktuálnej judikatúry v danej oblasti. Zákonodarca postupne pristupuje k sprísňovaniu právnej úpravy v otázke spotrebiteľských zmlúv,
13)
čo s účinnosťou od 1. júla 2024 odráža aj novoprijatý zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento síce bližšie nešpecifikuje použitie zmluvnej pokuty na účely zabezpečenia záväzkového vzťahu so spotrebiteľom, ale bližšie upravuje vybrané práva a povinnosti zmluvných strán pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Posúdenie dojednania o zmluvnej pokute môže viesť k označeniu takéhoto dojednania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky medzi obchodníkom a spotrebiteľom.1. Spotrebiteľ ako subjekt ochrany v spotrebiteľských zmluvách
Základným právnym predpisom
lex generalis
v otázke záväzkových vzťahov, a to aj v otázke tých spotrebiteľských, je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), ktorý v osobitnej piatej hlave s názvom Spotrebiteľské zmluvy poskytuje základný právny rámec právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a ich samotného uzatvárania. Spotrebiteľská zmluva ako taká nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ale predstavuje iba druh zmluvy, ktorej osobitné podmienky a náležitosti určujú jednak osobitné predpisy a jednak spomínaný Občiansky zákonník.
14)
okrem pojmu
"spotrebiteľská zmluva"
, ktorú v § 52 ods. 1 OZvymedzuje ako každú jednu zmluvu (odhliadnuc od jej uzatváranej právnej formy, t. j. môže dôjsť k uzatvoreniu akéhokoľvek zmluvného typu), uzatváranú medzi vopred vymedzenými zmluvnými stranami, a to na jednej strane obchodníkom (predtým napríklad pojem
"dodávateľ"
alebo pojem
"predávajúci"
15)
) a na druhej strane spotrebiteľom, definuje aj tieto zmluvné strany. Zmluvná strana, a to obchodník, prešiel nedávnou zmenou právnej úpravy. Prijatím v úvode spomínaného zákona o ochrane spotrebiteľa došlo aj k novelizácii zákonného znenia Občianskeho zákonníka. Od 1. júla 2024 je druhá zmluvná strana stojaca oproti spotrebiteľovi - obchodník, definovaná podľa § 52 ods. 3 OZ nasledujúcim spôsobom:
"obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet;"
pričom do účinnosti bola druhá strana stojaca oproti spotrebiteľovi vymedzená nejednotne a nejasne, buď pojmom
16)
"dodávateľ"
v Občianskom zákonníku
17)
, alebo pojmom
"predávajúci"
, alebo aj inak. Nejednotnosť právnej úpravy na účely definovania zmluvnej strany, ktorá vstupuje so spotrebiteľom do spotrebiteľského vzťahu, nebola jediným dôvodom na to, aby zákonodarca pristúpil k zmene. Vybrané pojmy označujúce zmluvnú stranu, napríklad v podobe pojmu "predávajúci", môžu zavádzať spotrebiteľa najmä tým, že sa daný pojem spája iba s vybraným zmluvným typom, a to kúpnou zmluvou.
18)
Spotrebiteľom, ktorý vstupuje do spotrebiteľskej zmluvy ako zmluvná strana, je každá fyzická osoba, ktorá nevystupuje v určitom vzťahu k obchodnej, podnikateľskej činnosti, t. j.
"fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti"
Nejde teda o situácie, v ktorých dochádza k uzatváraniu záväzku medzi podnikateľmi, prípadne subjektmi verejného práva navzájom. Pokiaľ je zmluvnou stranou fyzická osoba - podnikateľ, vzťahuje sa na túto osobu rovnako právna úprava uvedená v Občianskom zákonníku v prípadoch, ak rovnako nekoná v rámci svojej obchodnej alebo obdobnej podnikateľskej činnosti.
19)
.20)
Chápanie povahy oboch zmluvných strán vychádza z materiálneho kritéria a samotné naplnenie tohto kritéria, predovšetkým v podobe samotného účelu a naplnenia uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, je potrebné skúmať osobitne, nemožno preto paušalizovať povahu zmluvných strán,
21)
a to predovšetkým na strane spotrebiteľa. V prípade naplnenia už uvedených definícií v Občianskom zákonníku, prípadne splnenie osobitných podmienok ustanovených
lex specialis,
môže v konečnom dôsledku dôjsť medzi obchodníkom a spotrebiteľom k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Tá musí okrem základných náležitostí jednotlivých zmluvných typov spĺňať aj určité osobitosti, ktoré vychádzajú práve z povahy jej subjektov. Medzi zmluvnými stranami musí prebehnúť najmä dohoda o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, vrátane dohody o jednotlivých zmluvných podmienkach. V rámci tejto dohody nemôže byť neprimerané rozdelenie práv a povinností medzi zmluvnými stranami, vysoké sankcie za porušenie povinnosti, alebo aj nemožnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok potenciálnou zmluvnou stranou, a to spotrebiteľom. V prípade spotrebiteľských zmlúv je potrebné, aby došlo k zachovaniu ochrany spotrebiteľa pred obchodníkom, a to z dôvodu, že spotrebiteľ požíva ochranu slabšej strany.
22)
Osobitná právna úprava spotrebiteľskej zmluvy má za cieľ zvýšiť ochranu slabšej strany záväzkových vzťahov, v danom prípade spotrebiteľa, preto obsahuje aj určité pravidlá, ktoré majú za cieľ vyrovnať faktickú nerovnováhu vznikajúcu v spotrebiteľskom vzťahu.
23)
Táto nerovnováha v spotrebiteľskom vzťahu vyplýva z povahy subjektov, pričom voči spotrebiteľovi vystupuje profesionálny účastník, a to obchodník, ktorý si vopred určil zmluvné podmienky.
24)
Základ systému ochrany spotrebiteľa tak vychádza z toho, že spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení. Jeho znevýhodnenie môže spočívať na viacerých dôvodoch. Jedným z dôvodov je napríklad úroveň jeho informovanosti. Spotrebiteľ musí byť o zmluvných podmienkach, ktoré majú vplyv na jeho rozhodnutie o vstupe do záväzku a dôsledkoch takéhoto konania, vždy informovaný.
25)
Samotný spotrebiteľ má možnosť sa rozhodnúť, či na základe navrhovaných podmienok uzatvorí s podnikateľom (t. j. na účely slovenského spotrebiteľského práva obchodníkom) spotrebiteľskú zmluvu.
26)
Základom je, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré by v konečnom dôsledku zapríčinili určitú mieru nerovnováhy medzi zmluvnými stranami, predovšetkým v ich právach a povinnostiach tak, aby nedošlo k znevýhodneniu osoby spotrebiteľa.
27)
Tieto zmluvné ustanovenia sú v právnej teórii označované ako neprijateľné podmienky, ktorých použitie obchodníkom v spotrebiteľských zmluvách je zákonom zakázané.
28)
V rovnakom rozsahu sa tento zákon vzťahuje aj na situáciu, ak dochádza k dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa, ak toto dojednanie spĺňa podmienky stanovené na to, aby bolo toto dojednanie o zmluvnej pokute posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka.2. Ústavné limity uplatňovania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách
2.1 Test neprijateľnosti a výška zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách
Otázky spojené s ochranou spotrebiteľa sa stali predmetom viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR.
29)
Výška zmluvnej pokuty sa stala predmetom rozhodovania Ústavného súdu SR na základe sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR. Sťažovateľ podpísal s autobazárom zmluvu o kúpe jazdeného vozidla napriek tomu, že vykazovalo nedostatky, a zaplatil prvú splátku vo výške 500 €. Auto nakoniec neprevzal a autobazáru adresoval odstúpenie od zmluvy. Tým, že sťažovateľ kúpnu cenu v rozsahu 6 483 eur nedoplatil, autobazár časť kúpnej ceny vo výške 500 € zaplatenej pri uzatváraní zmluvy zúčtoval ako zmluvnú pokutu a zároveň podľa zmluvy zanikla účinnosť zmluvy. Text zmluvnej pokuty znel: "
Časť kúpnej ceny vo výške 500,- € (ďalej len "Prvá časť kúpnej ceny") kupujúci zaplatí predávajúcemu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 6 483,- € (ďalej len "Doplatok") bude kupujúcim predávajúcemu zaplatená najneskôr do 7 dní od podpisu tejto zmluvy platobnou kartou, bankovým prevodom alebo vkladom na účet predávajúceho IBAN vedený v ČSOB. V prípade omeškania s úhradou Doplatku je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške Prvej časti kúpnej ceny; táto zmluvná pokuta je splatná v prvý deň omeškania s úhradou Doplatku. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že uplynutím prvého dňa omeškania kupujúceho s úhradou Doplatku zároveň dôjde k ukončeniu účinnosti tejto zmluvy (rozväzovacia podmienka účinnosti)
." Sťažovateľ plnenie zo zmluvnej pokuty namietal, vyčítal nezohľadnenie neprijateľných zmluvných podmienok a nepoužiteľnosť vozidla na účely premávky po pozemných komunikáciách.Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou. Z tejto úvahy vychádzali aj všeobecné súdy. Podľa rozsudku okresného súdu zmluvná pokuta predstavuje 7,2 % z kúpnej ceny, nie je neprimeraná a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd sa s takto vykonaným testom neprijateľnosti zmluvnej pokuty bez ďalšieho stotožnil.
Pri posudzovaní, či je zmluvné ustanovenie neprimerané, by mali všeobecné súdy brať do úvahy aj ustanovenia § 53 a nasl. OBZ týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, a to najmä:
-
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 5/2024
