Základným právnym predpisom
lex generalis
v otázke záväzkových vzťahov, a to aj v otázke tých spotrebiteľských, je zákon č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "
OZ"), ktorý v osobitnej piatej hlave s názvom Spotrebiteľské zmluvy poskytuje základný právny rámec právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a ich samotného uzatvárania. Spotrebiteľská zmluva ako taká nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ale predstavuje iba druh zmluvy, ktorej osobitné podmienky a náležitosti určujú jednak osobitné predpisy a jednak spomínaný
Občiansky zákonník.
14)
okrem pojmu
"spotrebiteľská zmluva"
, ktorú v
§ 52 ods. 1 OZvymedzuje ako každú jednu zmluvu (odhliadnuc od jej uzatváranej právnej formy, t. j. môže dôjsť k uzatvoreniu akéhokoľvek zmluvného typu), uzatváranú medzi vopred vymedzenými zmluvnými stranami, a to na jednej strane obchodníkom (predtým napríklad pojem
"dodávateľ"
alebo pojem
"predávajúci"
15)
) a na druhej strane spotrebiteľom, definuje aj tieto zmluvné strany. Zmluvná strana, a to obchodník, prešiel nedávnou zmenou právnej úpravy. Prijatím v úvode spomínaného
zákona o ochrane spotrebiteľa došlo aj k novelizácii zákonného znenia
Občianskeho zákonníka. Od 1. júla 2024 je druhá zmluvná strana stojaca oproti spotrebiteľovi - obchodník, definovaná podľa
§ 52 ods. 3 OZ nasledujúcim spôsobom:
"obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet;"
16)
pričom do účinnosti bola druhá strana stojaca oproti spotrebiteľovi vymedzená nejednotne a nejasne, buď pojmom
"dodávateľ"
v Občianskom zákonníku
17)
, alebo pojmom
"predávajúci"
, alebo aj inak. Nejednotnosť právnej úpravy na účely definovania zmluvnej strany, ktorá vstupuje so spotrebiteľom do spotrebiteľského vzťahu, nebola jediným dôvodom na to, aby zákonodarca pristúpil k zmene. Vybrané pojmy označujúce zmluvnú stranu, napríklad v podobe pojmu "predávajúci", môžu zavádzať spotrebiteľa najmä tým, že sa daný pojem spája iba s vybraným zmluvným typom, a to kúpnou zmluvou.
18)
Spotrebiteľom, ktorý vstupuje do spotrebiteľskej zmluvy ako zmluvná strana, je každá fyzická osoba, ktorá nevystupuje v určitom vzťahu k obchodnej, podnikateľskej činnosti, t. j.
"fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti"
19)
.
Nejde teda o situácie, v ktorých dochádza k uzatváraniu záväzku medzi podnikateľmi, prípadne subjektmi verejného práva navzájom. Pokiaľ je zmluvnou stranou fyzická osoba - podnikateľ, vzťahuje sa na túto osobu rovnako právna úprava uvedená v Občianskom zákonníku v prípadoch, ak rovnako nekoná v rámci svojej obchodnej alebo obdobnej podnikateľskej činnosti.
20)
Chápanie povahy oboch zmluvných strán vychádza z materiálneho kritéria a samotné naplnenie tohto kritéria, predovšetkým v podobe samotného účelu a naplnenia uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, je potrebné skúmať osobitne, nemožno preto paušalizovať povahu zmluvných strán,
21)
a to predovšetkým na strane spotrebiteľa. V prípade naplnenia už uvedených definícií v Občianskom zákonníku, prípadne splnenie osobitných podmienok ustanovených
lex specialis,
môže v konečnom dôsledku dôjsť medzi obchodníkom a spotrebiteľom k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Tá musí okrem základných náležitostí jednotlivých zmluvných typov spĺňať aj určité osobitosti, ktoré vychádzajú práve z povahy jej subjektov. Medzi zmluvnými stranami musí prebehnúť najmä dohoda o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, vrátane dohody o jednotlivých zmluvných podmienkach. V rámci tejto dohody nemôže byť neprimerané rozdelenie práv a povinností medzi zmluvnými stranami, vysoké sankcie za porušenie povinnosti, alebo aj nemožnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok potenciálnou zmluvnou stranou, a to spotrebiteľom. V prípade spotrebiteľských zmlúv je potrebné, aby došlo k zachovaniu ochrany spotrebiteľa pred obchodníkom, a to z dôvodu, že spotrebiteľ požíva ochranu slabšej strany.
22)
Osobitná právna úprava spotrebiteľskej zmluvy má za cieľ zvýšiť ochranu slabšej strany záväzkových vzťahov, v danom prípade spotrebiteľa, preto obsahuje aj určité pravidlá, ktoré majú za cieľ vyrovnať faktickú nerovnováhu vznikajúcu v spotrebiteľskom vzťahu.
23)
Táto nerovnováha v spotrebiteľskom vzťahu vyplýva z povahy subjektov, pričom voči spotrebiteľovi vystupuje profesionálny účastník, a to obchodník, ktorý si vopred určil zmluvné podmienky.
24)
Základ systému ochrany spotrebiteľa tak vychádza z toho, že spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení. Jeho znevýhodnenie môže spočívať na viacerých dôvodoch. Jedným z dôvodov je napríklad úroveň jeho informovanosti. Spotrebiteľ musí byť o zmluvných podmienkach, ktoré majú vplyv na jeho rozhodnutie o vstupe do záväzku a dôsledkoch takéhoto konania, vždy informovaný.
25)
Samotný spotrebiteľ má možnosť sa rozhodnúť, či na základe navrhovaných podmienok uzatvorí s podnikateľom (t. j. na účely slovenského spotrebiteľského práva obchodníkom) spotrebiteľskú zmluvu.
26)
Základom je, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré by v konečnom dôsledku zapríčinili určitú mieru nerovnováhy medzi zmluvnými stranami, predovšetkým v ich právach a povinnostiach tak, aby nedošlo k znevýhodneniu osoby spotrebiteľa.
27)
Tieto zmluvné ustanovenia sú v právnej teórii označované ako neprijateľné podmienky, ktorých použitie obchodníkom v spotrebiteľských zmluvách je zákonom zakázané.
28)
V rovnakom rozsahu sa tento zákon vzťahuje aj na situáciu, ak dochádza k dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa, ak toto dojednanie spĺňa podmienky stanovené na to, aby bolo toto dojednanie o zmluvnej pokute posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka.