Aké zmeny prinesie prvý Správny súdny poriadok alebo bude mať správne súdnictvo po 1. júli 2016 dôstojné miesto v právnom systéme SR

Správny súdny poriadok pozostáva zo šiestich časti a má 495 paragrafov, čo sa na prvý pohľad javí ako pomerne rozsiahly a podrobný právny predpis; len pre zaujímavosť, súčasná piata časť Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"), upravujúca správne súdnictvo, pozostáva zo 189 paragrafov, čo v porovnaní so zavedením jednotlivých druhov správnych žalôb a osobitných typov konaní, do ktorých sa pretavila judikatúra Ústavného súdu SR (ďalej ako "ústavný súd") a Najvyššieho súdu SR (ďalej ako "najvyšší súd"), nie je zanedbateľné.

Okrem vymedzenia predmetu zákona a základných pojmov (§ 1 až 4 SSP) je dôležitou súčasťou Správneho súdneho poriadku vymedzenie základných princípov konania (§ 5 SSP), ktoré dopĺňajú a špecifikujú základné princípy ustanovené v úvodných článkoch Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP"). Základnými princípmi typickými pre správne súdnictvo je napr. ochrana zákonnosti a verejného záujmu, viazanosť orgánov verejnej správy rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci. Dôležitým novokoncipovaným princípom je princíp zákazu zneužitia práva (§ 5 ods. 12 SSP), ktorý umožňuje správnemu súdu výnimočne neposkytnúť ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

Zrejme najpodstatnejšou zmenou je vypustenie rozhodovania o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov z rozhodovacej právomoci správnych súdov. Súčasná tretia hlava piatej časti OSP ako pozostatok právnej úpravy pred rokom 1991 sa teda s výnimkou konaní začatých pred 1.7.2016 naďalej uplatňovať nebude. Dôvodom zrušenia preskúmavania neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy súdom bola najmä skutočnosť, že tento "typ" rozhodovania je už aj dnes považovaný za narušenie princípu subsidiarity správneho súdnictva, ktorý v zásade vyžaduje vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní pred príslušnými orgánmi verejnej správy. Podľa súčasnej právnej úpravy sú v týchto konaniach súdy v pozícii "kontrolóra" individuálnych správnych aktov, ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť a preskúmavajú tak správne akty, ktoré ešte nie sú z pohľadu materiálnej právoplatnosti konečné, pričom opravnému prostriedku proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa priznáva postavenie riadneho opravného prostriedku.¹⁾ treba však zdôrazniť, že práve prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov sa v správnom konaní realizuje jedna zo základných zásad správneho konania, a to zásada dvojinštančnosti správneho konania, ktorej zásadný význam spočíva v tom, že sa v rámci odvolacieho konania preskúmava individuálny správny akt, ktorý ešte definitívne nezakladá práva alebo povinnosti vyplývajúce z oblasti verejného práva konkrétnemu subjektu práva, pričom druhostupňový správny orgán je oprávnený preskúmať napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie v celom rozsahu, súc neviazaný rozsahom odvolacích dôvodov [§ 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)], ktorý benefit tretia hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľovi neposkytuje, keďže aj pre toto konanie platí základná zásada uplatňujúca sa v správnom súdnictve a to zásada viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby, resp. opravného prostriedku. V konečnom dôsledku je teda navrhovateľ (účastník správneho konania) konaním podľa tretej hlavy piatej časti OSP na svojich právach skôr ukrátený.

V súvislosti s vypustením rozhodovania o opravných prostriedkoch sme sa v rámci legislatívneho procesu, až na niekoľko výnimiek, so snahou o jeho zachovanie nestretli. V podstate bol tento proces ukončený prijatím zákona o niektorých opatreniach v súvislosti s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, ktorý v § 2 čl. I upravuje postup v rámci administratívnych konaní v závislosti od skutočnosti, či si orgány verejnej správy zriadili odvolací orgán (odvolací orgán si napríklad zriadila Sociálna poisťovňa alebo odvolací orgán bol zriadený aj v rámci katastrálneho konania), ktorý bude rozhodovať o opravnom prostriedku. Ak si orgány verejnej správy v rámci vertikálnej štruktúry odvolací orgán nezriadili, bude zákonnosť "prvostupňového rozhodnutia" preskúmavaná v súlade s ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, v závislosti od toho o aké konanie pôjde.

Správny súdny poriadok znova zavádza jednoinštančné konanie, s ktorým je neoddeliteľne spojené zavedenie kasačnej sťažnosti, ako účinného opravného prostriedku v súlade s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolanie ako opravný prostriedok uplatňujúci sa od 1. januára 2003 spadajúci pod apelačný opravný systém je pre správne súdnictvo nevyhovujúci, nakoľko v rámci opravné