Diskriminácia pri prístupe k voleným a verejným funkciám (ZSP 35/2024)

Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že sa uchádzal o funkciu hlavného kontrolóra žalovaného mesta (ďalej len „žalovaný“). Žalovaný sa v procese obsadenia tejto funkcie dopustil diskriminačného konania, keď pripustil, aby sa jeden z kandidátov na túto funkciu, i keď bol (na rozdiel od žalobcu) poslancom mestského zastupiteľstva, zúčastnil na hlasovaní o obsadení tejto funkcie. Uvedený poslanec osobnou voľbou rozhodoval o personálnej otázke, ktorej bol priamym účastníkom, a jeho hlas v konečnom dôsledku rozhodol o tom, kto bude hlavným kontrolórom mesta. Žalovaný tak kandidátom nevytvoril rovnaké podmienky prístupu k volenej funkcii hlavného kontrolóra mesta a žalobcovi spôsobil nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa podanou žalobou domáha.

Podľa názoru žalovaného proces obsadenia funkcie hlavného kontrolóra mesta nebol v rozpore so zákonom.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vo výberovom konaní na voľnú funkcie hlavného kontrolóra postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) a neporušil § 2, 3, 6 a 9 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 365/2004 Z. z.“). Konštatoval, že zákon č. 369/1990 Zb. nezakazuje poslancovi uchádzať sa o post hlavného kontrolóra mesta a nezakazuje mu v takom prípade ani osobnú účasť na hlasovaní, ktorým sa táto funkcia obsadzuje. V danom prípade sa voľba hlavného kontrolóra uskutočnila tajným hlasovaním vo dvoch kolách, v treťom kole sa uskutočnilo žrebovanie, ktorého výsledok bol vecou náhody a nie cieleného úmyselného konania, preto poskytoval rovnakú šancu tak žalobcovi, ako aj poslancovi mestského zastupiteľstva, ktorý bol napokon ustanovený do funkcie hlavného kontrolóra mesta (ďalej aj „žalobcov protikandidát“). Podľa súdu prvej inštancie neexistuje zákonný spôsob, akým by mohol žalovaný zabezpečiť, aby sa poslanec mestského zastupiteľstva kandidujúci na funkciu hlavného kontrolóra mesta nemohol zúčastniť hlasovania a voliť. Žalovaný by vylúčením žalobcovho protikandidáta z hlasovania síce zabezpečil kandidujúcim rovnaké podmienky v prístupe k volenej funkcii, porušil by však právo poslanca hlasovať. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa pri voľbe hlavného kontrolóra mesta nedopustil voči žalobcovi takého konania, ktoré by bolo možné hodnotiť ako diskriminačné.

Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Odvolací súd zopakoval svoj právny názor prijatý v tejto právnej veci už skôr v zrušujúcom rozhodnutí, že žalobca splnil svoju procesnú povinnosť tvrdenia a dokazovania v tom zmysle, že bol konaním žalovaného znevýhodnený v porovnaní so žalobcovým protikandidátom. Súd prvej inštancie po tomto uznesení správne zameral dokazovanie na skúmanie otázky, či pri voľbe hlavného kontrolóra mesta nedošlo zo strany žalovaného k diskriminácii žalobcu. Žalovaný v konaní preukázal, že konal v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. a súd prvej inštancie správne konštatoval, že žiadna právna norma nezakazuje poslancovi mestského zastupiteľstva uchádzať sa o funkciu hlavného kontrolóra mesta a zúčastniť sa hlasovania o obsadení tejto funkcie. Žalovaný tak nemal inú zákonnú možnosť ako žalobcovho protikandidáta zaradiť do výberového konania a umožniť mu, aby sa o zvolenie do tejto funkcie uchádzal a hlasovania sa zúčastnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výkon práv v súlade so zákonom nie je možné považovať za diskrimináciu, pokiaľ sa nezneužije neprípustným spôsobom zakladajúcim diskriminačné konanie. Uzavrel, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že postupoval v medziach zákona voči žalobcovi sa nedopustil diskriminačného konania.