Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP") rozhodnutie žalovaného z 30. januára 2012 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 24. mája 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 634,22 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

, pobočka žalovaného v B. B., uložil rozhodnutím z 24. mája 2011 žalobcovi pokutu 600 € podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe záverov 17. februára 2011 ukončeného výkonu dohľadu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. K., pretože pacientovi počas hospitalizácie od 9. októbra 2010 do 19. októbra 2010 nebol podaný transfúzny prípravok obsahujúci červené krvinky - erytrocyty (ďalej v texte rozsudku len "ERY masa"), aj keď vzhľadom na celkový zdravotný stav pacienta indikovaný bol.

> na základe rozkladu žalobcu rozhodnutím z 30. januára 2012 rozkladu čiastočne vyhovel žalobcu z dôvodu akceptovania námietky, že nepodanie transfúzie krvi bola jedna z možných alternatív liečby a prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že uložil žalobcovi pokutu 600 €, keďže žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. K. (ďalej v texte rozsudku len ,,pacient") počas hospitalizácie od 9. októbra 2010 do 19. októbra 2010 nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby, keďže mal k pacientovi počas hospitalizácie buď podať transfúzny prípravok obsahujúci červené krvinky - erytrocyty alebo ak došlo k rozhodnutiu transfúziu krvi počas hospitalizácie pacienta nepodať, mal uskutočniť opatrenia, ktoré by smerovali aspoň k ambulantnému sledovaniu krvného obrazu po prepustení pacienta a k sledovaniu reakcie na podávanú liečbu.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

V odôvodnení rozsudku konštatoval, že z obsahu spisu správneho orgánu bolo nepochybné, že žalovaný doplnil dokazovanie vykonané počas výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou u žalobcu a následného konania o uložení pokuty odbornými stanoviskami odborníka z oblasti vnútorného lekárstva a odborníka z oblasti urológie a o odborné stanovisko odborníka z oblasti hematológie a transfúziológie, a následne zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zmenil konanie (nečinnosť), ktoré je porušením zákona, za ktoré uložil sankciu. Takýto postup považoval krajský súd za rozporný s § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a takisto v rozpore s požiadavkou zachovania práva na spravodlivé konanie, keďže v konaniach, v ktorých sa správnym orgánom ukladajú sankcie, treba dodržiavať zásady, na ktorých je postavené trestné konanie. Krajský súd bolo toho názoru, že pokiaľ druhostupňový správny orgán nezistí, že sa stal presne ten skutok, za ktorý bol účastník prvostupňovým správnym orgánom potrestaný sankciou, nie sú splnené podmienky na zmenu prvostupňového rozhodnutia, ale len na jeho zrušenie. Žalovaný preto podľa názoru krajského súdu pochybil, keď zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že za protiprávne konanie označil iné konanie, ktorým postupom odňal účastníkovi konania potrestanému subjektu možnosť brániť sa proti tomu, že sa dopustil protiprávneho konania, ktoré sa mu kladie za vinu. Z tohto dôvodu krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie, keďže konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť správneho rozhodnutia.

Na námietku žalobcu ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným uviedol, že nemožno bez toho, aby bolo zistené, že určitý liečebný postup bol potrebný, kvalifikovať neposkytnutie takéhoto liečebného postupu ako porušenie zákonnej povinnosti poskytnúť liečebnú starostlivosť správne. Uložil preto žalovanému pri výkone dohľadu jednoznačne zistiť, aký liečebný postup, resp. aké liečebné postupy, ak prichádzalo do úvahy viac alternatív, boli pre daného pacienta nevyhnutné na to, aby bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Mal za to, že pokiaľ žalovaný nedospel ku skutkovým zisteniam, ktoré by spočívali v tom, že určitý liečebný postup bol zvolený alebo vykonaný nesprávne alebo v tom, že určitý liečebný postup nebol vykonaný napriek tomu, že mal byť, nemohol svoje skutkové zistenia právne posúdiť tak, že bola porušená zákonná povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný nestotožnil skutok, za ktorý bola uložená sankcia v prvostupňovom konaní, bolo potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd odkazom na § 250k OSP zohľadniac úspech žalobcu v konaní, ktorému priznal náhradu účelne vyn