Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 175/2017 z 27.2.2018 (blanketové odvolanie)

Právne zásady týkajúce sa civilného sporového konania sa ešte stále len kryštalizujú. Glosované uznesenie predstavuje ďalší článok v reťazi rozhodnutí, ktorými sa najvyšší súd snaží novú právnu úpravu vyjasniť. Tentoraz sa však zdá, že sa nevydal správnym smerom. Nadviazal totiž na judikatúru, ktorá vyvolávala pochybnosti ešte na pozadí predchádzajúceho práva, keďže nezodpovedným odvolateľom umožňovala dostať sa do lepšej pozície oproti tým zodpovedným. Možnosť prehodnotiť závery tejto judikatúry najvyšší súd nevyužil, hoci mu nová úprava na to poskytla dostatočný priestor.

Ako obvykle, najprv si zľahka pripomeňme, o čo vo veci išlo. Právny zástupca odvolateľky počas lehoty na podanie odvolania doručil na súd podanie označené ako "Zahlásenie odvolania", v ktorom súd informoval, že je práceneschopný a hospitalizovaný z dôvodu kardiologického chirurgického zákroku a že odvolanie odôvodní po návrate z nemocnice. Tak sa skutočne aj stalo. Odvolací súd však toto doplnenie neakceptoval, zastávajúc názor, že v zmysle § 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok¹⁾ možno vadu odvolania spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov odstrániť len do konca lehoty na podanie odvolania. Keďže ale k doplneniu dôvodov došlo až neskôr, odvolanie podľa § 386 písm. d) CSP odmietol.

Najvyšší súd ako súd dovolací však s takýmto postupom nesúhlasil. Podľa jeho názoru sa § 365 ods. 3 CSP týka len odvolaní, ktoré odvolacie dôvody obsahujú. Ak ich neobsahujú, nejde o dopĺňanie a zmenu dôvodov, ale o odstraňovanie vád odvolania. Civilný sporový poriadok pritom nijako odvolateľovi nezakazuje, aby túto vadu odstránil aj po uplynutí uvedenej lehoty. V zmysle zásady "čo nie je zakázané, je dovolené" mal preto odvolací súd predložené odôvodnenie odvolania zohľadniť. Pre rozhodovanie o odvolaní je totiž určujúci stav v čase rozhodovania. Ak v tomto čase bola už vada odvolania spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov odstránená, potom odvolací súd nemohol odmietnuť odvolanie podľa § 386 písm. d) CSP.

Najvyšší súd odvolaciemu súdu taktiež vytkol, že sa situáciou nezaoberal aj z pohľadu § 122 CSP (odpustenie zmeškanej lehoty), ktorého analogické uplatnenie by umožňovalo odôvodniť odvolanie aj po uplynutí lehoty na jeho podanie.

Prejdime teraz k analýze glosovaného uznesenia. Už bolo naznačené, že najvyšší súd v ňom nadväzuje na judikatúru k predchádzajúcej právnej úprave, ktorú reprezentuje zbierkové rozhodnutie R 20/2014, odobrené aj Ústavným súdom SR (sp. zn. II. ÚS 122/06-8). Podľa tohto rozhodnutia "

V prvom kroku sa musíme zamyslieť nad tým, či nám nová právna úprava dáva pre odklon od doterajšej judikatúry dostatok priestoru. V tomto smere je základnou otázkou, či možno takýto odklon oprieť o poslednú vetu § 373 ods. 1 CSP ( "), ktorej obdobu predchádzajúca úprava neobsahovala.

Najvyšší súd na túto otázku odpovedal záporne. V glosovanom uznesení sa dočítame, že predmetná veta znamená len procesné riziko, nie však to, že by sa odvolanie nedalo odôvodniť aj po uplynutí lehoty na jeho podanie. Táto argumentácia však neznie presvedčivo. Ak by naozaj nemala