Kataster nehnuteľností a právo na prístup k informáciám

Kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je v súčasnosti vnímaný ako jeden z najvýznamnejších verejných zoznamov, resp. verejných registrov.²⁾ Zároveň možno konštatovať, že kataster predstavuje jeden z obsahovo najbohatších informačných systémov verejnej správy obsahujúci (okrem iných)³⁾ údaje o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam a osobách oprávnených, resp. povinných z práv k nehnuteľnostiam, a to vrátane osobných údajov týchto osôb (napr. rodné číslo).⁴⁾ Orgány štátnej správy na úseku katastra teda majú k dispozícii rozsiahlu bázu údajov atraktívnych z komerčného hľadiska - údaje katastra môžu napríklad poskytnúť obraz o majetnosti určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby a v istom zmysle aj informáciu o jej záväzkoch, keďže v katastri sa eviduje aj záložné právo ako inštitút zabezpečenia záväzkov.⁵⁾ Kým vývoj v oblasti informačných technológií umožňujúcich strojové, resp. automatizované vyhľadávanie a spracovávanie údajov v posledných rokoch značne pokročil, zákonodarca v podstate na zmeny vyplývajúce z tohto technologického pokroku vo vzťahu ku katastrálnemu zákonu vôbec nereagoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné, aby sa v rámci odbornej diskusie sformovali určité stanoviská, ktoré by mohli byť podkladom pre prijatie rozhodnutí z oblasti právnej politiky vo vzťahu k eventuálnym novelizáciám právnej úpravy prístupu k informáciám, resp. údajom katastra alebo vo vzťahu k príprave novej právnej úpravy katastra a miery verejnosti jeho údajov. Tento článok predstavuje náš príspevok do predmetnej odbornej diskusie.⁶⁾ V tomto článku ďalej poukážeme aj na vzťah právnej úpravy formálnej publicity katastra nehnuteľností a hmotnoprávnej problematiky materiálnej publicity katastra nehnuteľností.⁷⁾ Inak povedané, upozorňujeme, že právnu úpravu prístupu k informáciám, resp. údajom katastra nemožno vnímať len v rovine procesnej, resp. v rovine administratívneho vzťahu medzi žiadateľom o poskytnutie údajov katastra a správnym orgánom.

V zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.⁸⁾ Katastrálny zákon zároveň ustanovuje, že katastrálny operát je verejný, a ďalej upravuje, čo sa má rozumieť verejnosťou katastrálneho operátu.⁹⁾

Zásada verejnosti katastrálneho operátu premietnutá najmä do § 68 katastrálneho zákona je historickým dedičstvom vývoja právnej úpravy verejných kníh¹⁰⁾ v oblasti strednej Európy.¹¹⁾ Už v 19. storočí sa v odbornej literatúre uvádzala ako jedna zo zásad, na ktorých bola postavená právna úprava pozemkovej knihy ako verejnej knihy, zásada publicity.¹²⁾ V súvislosti so zásadou publicity verejných kníh sa rozlišovala materiálna publicita a formálna publicita verejných kníh. Z hľadiska tohto príspevku sú zaujímavé stanoviská prezentované v odbornej literatúre vo vzťahu k formálnej publicite verejných kníh.

Zásada formálnej publicity verejných kníh predstavuje zásadu, ktorá úzko súvisí s poňatím verejnej knihy ako verejného zoznamu, resp. verejného registra, do ktorého má právo každý nahliadnuť, aby zistil, aké právne vzťahy sa viažu k určitej nehnuteľnosti, ako aj to, aké ťarchy na nej viaznu. V zmysle tejto zásady má mať každý právo nahliadnuť do verejnej knihy a robiť si z nej výpisy, náčrty, kópie, pričom vôbec nemusí preukazovať právny záujem na nahliadnutí do verejnej knihy. Princíp formálnej publicity je, ako píše Antonín Randa, ¹³⁾

Podľa katastrálneho zákona, katastrálny operát je verejný a každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho odpisy alebo náčrty.¹⁴⁾ Právny záujem na nahliadnutí do katastra nie je potrebné preukazovať, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností¹⁵⁾, podľa ktorej robiť si náčrty, odpisy alebo výpisy z evidencie nehnuteľností mohol len ten, kto preukázal oprávnený záujem, pričom ďalšou podmienkou bola skutočnosť, že nazeraniu do evidencie nehnuteľností nebránil záujem spoločnosti.

Verejnosť zbierky listín katastrálneho operátu je však obmedzená a umožňuje sa len obmedzenému, v katastrálnom zákone presne špecifikovanému okruhu osôb.¹⁶⁾ Podobne podľa českého katastrálneho zákona má každý právo do katastra nahliadať, robiť si z neho pre svoje potreby odpisy, výpisy alebo náčrty a získavať z neho údaje zo zbierky listín, ak nie je ustanovené inak.¹⁷⁾ Český zákonodarca teda ustanovil verejnosť katastra širšie ako slovenský zákonodarca.

Pokiaľ ide o maďarské knihovné právo, priamo Občiansky zákonník ustanovuje, že evidencia nehnuteľností je verejná.¹⁸⁾ Takisto lichtenštajnský zákon o vecných právach výslovne ustanovuje, že pozemková kniha je verejná.¹⁹⁾ Považujeme za otázne, či má byť verejnosť katastra nehnuteľností (resp. evidencie nehnuteľností alebo pozemkovej knihy) zakotvená priamo v Občianskom zákonníku. V tomto smere je potrebné diskutovať v súvislosti s prípravou návrhu nového Občianskeho zákonníka. Aj keď formálna publicita verejných kníh zjavne úzko súvisí s ich materiálnou publicitou, predbežne sa nám javí vhodnejším upraviť problematiku formálnej publicity katastra nehnuteľností ako verejnej knihy mimo Občianskeho zákonníka.

Právo na informácie je jedným zo základných práv garantovaných Ústavou SR.²⁰⁾ Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno podľa Ústavy SR obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevy