Lehota na prípravu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu protistrany v spore

Okresný súd rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa - ako uviedol v odôvodnení - navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že je neplatná dohoda o prevode členských práv uzatvorená 29. januára 1996 medzi ňou ako prevodkyňou a odporcom ako nadobúdateľom (ďalej len "dohoda").

Súd konštatoval, že navrhovateľka bola nájomníčkou družstevného bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome v P. (ďalej len "byt"). V čase uzatvorenia dohody bola maloletá a ako zákonný zástupca konal za ňu jej otec, právny úkon ktorého obsiahnutý v uvedenej dohode nebol však schválený súdom. Aj keď sa javí, že okolnosti uzatvorenia dohodli mohli viesť k jej neplatnosti, návrh na určenie neplatnosti dohody bolo potrebné zamietnuť, lebo navrhovateľka nepreukázala svoj naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení [§ 80 písm. c) OSP].

Navrhovateľka tento rozsudok napadla odvolaním.

Krajský súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP).

V odôvodnení druhostupňový súd medziiným konštatoval, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania - navrhovateľka sa totiž domáhala nielen určenia neplatnosti dohody, ale aj buď vydania členského podielu v Okresnom stavebnom bytovom družstve P. (ďalej len "členský podiel") alebo zaplatenia sumy 39 832,70 eur, o ktorú sa mal odporca bezdôvodne obohatiť. Odvolanie navrhovateľky teda predstavuje zároveň návrh na doplnenie prvostupňového rozsudku.

Okresný súd dopĺňacím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa vydania členského podielu ako aj zaplatenia sumy 39 832,70 eur.

V odôvodnení uviedol, že dohoda je neplatná, lebo navrhovateľka bola v čase jej uzatvorenia maloletá a právny úkon jej zákonného zástupcu nebol schválený súdom (§ 28 OZ a § 179 OSP). Vzhľadom na to, že odporca neplatnou dohodou nenadobudol členské práva a povinnosti, nemohol ich ďalej 10. septembra 1997 previesť na tretie osoby (A. K. a M. K.). V zmysle § 457 OZ si účastníci neplatnej dohody boli povinní vrátiť to, čo podľa dohody dostali. Navrhovateľka sa domáhala vydania členského podielu od odporcu, ktorý ale v čase začatia konania a aj v čase rozhodovania súdu nebol nositeľom členských práv a povinností, lebo ich previedol na tretie osoby, ktoré neskôr nadobudli byt spolu s pozemkom do ich vlastníctva. Aj keď sú tieto právne úkony navrhovateľky a odporcu zrejme neplatné, podľa názoru súdu sa navrhovateľka nemôže domáhať vydania členských práv a povinností od toho (odporcu), kto tieto práva a povinnosti nemá. Odporca nie je členom Okresného stavebného bytového družstva P. (ďalej len "družstvo") a nemá žiadny členský podiel v družstve. Nemožno mu preto uložiť povinnosť vydať navrhovateľke členský podiel. Nemožno ho ale zaviazať ani na zaplatenie sumy 39 832,70 eur vyjadrujúcej podľa názoru navrhovateľky aktuálnu trhovú cenu členského podielu, lebo odporcovi takéto bezdôvodné obohatenie nevzniklo. Pri zaujímaní tohto záveru zohľadnil súd prvého stupňa na jednej strane to, že k 1. máju 1996 bola zostatková hodnota členského podielu vyjadrená sumou 23 197 Sk, na druhej strane to, že za navrhovateľku zaplatil odporca nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu. Vzhľadom na to, že navrhovateľka odporcovi nevrátila to, čo podľa neplatnej dohody nadobudla, nemožno ani odporcovi uložiť povinnosť, aby jej zaplatil uvedenú sumu (§ 560 OZ). Nemožno sa zbavovať tejto vzájomnej povinnosti spôsobom, ktorý zvolila navrhovateľka, teda odpočítaním sumy zaplatenej odporcom od hodnoty členských práv a povinností (R 26/1975). Z týchto dôvodov preto súd ani nenariaďoval znalecké dokazovanie na zistenie trhovej hodnoty členského podielu v čase prevodu členských práv a povinností. Podľa názoru súdu sa navrhovateľka môže v inom konaní domáhať určenia, že je nájomníčkou bytu a že jej patria členské práva a povinnosti; v takom konaní sa bude ako predbežná riešiť otázka platnosti právnych úkonov odporcu a