Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Miesto spáchania trestného činu ako kritérium pre určenie miestnej príslušnosti
Miesto spáchania trestného činu prioritne určuje miestnu príslušnosť súdov a analogicky aj orgánov činných v trestnom konaní na vykonanie trestného konania. Predkladaný článok analyzuje pojem „miesto spáchania trestného činu“, kritériá určujúce miestnu príslušnosť v trestnom konaní, predstavuje judikatúru a odborné názory zaoberajúce sa miestom spáchania trestného činu a poukazuje z hľadiska autora na nesprávnu právnu prax v prípadoch, keď dochádza k mechanickému stotožňovaniu miesta vzniku následku trestného činu s bydliskom, prípadne miestom podnikania poškodeného, ktorý je fyzickou osobou, resp. sídlom poškodeného, ktorý je právnickou osobou. Autor pritom predkladá argumenty, pre ktoré v konkrétnych prípadoch považuje za nesprávne stotožňovanie miesta vzniku následku trestného činu s miestom bydliska, podnikania, resp. sídla poškodeného.
Miestnu príslušnosť súdov v trestnom konaní upravuje § 17 zákona č. 301/2005 Z.z. (ďalej aj "TP" alebo "TP č. 301/2005 Z.z.").
Podľa § 17 ods. 1 TP
"konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný."
Podľa § 17 ods. 3 TP
"ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia SR, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo."
Miestna príslušnosť sa určuje podľa kritérií uvedených v § 17 ods. 3 TP len za predpokladu, že nemožno uplatniť kritérium uvedené v § 17 ods. 1 TP z dôvodu, že miesto spáchania činu nemožno zistiť alebo čin bol spáchaný v cudzine.
Podľa § 17 ods. 3 TP pokiaľ miesto činu nie nie je známe alebo čin bol spáchaný v cudzine, miestne príslušným na konanie je prioritne súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje. Tieto hľadiská sú rovnocenné, teda ak sa miesta, kde obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje, nachádzajú v obvodoch rôznych súdov, miestne príslušný na konanie je ktorýkoľvek z týchto súdov.
V týchto prípadoch konanie vykonáva vždy ten súd, ktorého príslušnosť bola určená podaním obžaloby alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom (k tomu porov. aj R 22/2002-I).
Podľa judikátu
R 22/2002-II
"skutočnosť, že obžalovaný v štádiu súdneho konania zmenil miesto trvalého bydliska nie je dôvodom na postúpenie veci, pretože sa tým nemení miestna (ani vecná) príslušnosť súdu."
Posledné kritérium uvedené v § 17 ods. 3 TP sa uplatní za predpokladu, že miestnu príslušnosť nemožno určiť ani podľa miesta, kde obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje.
"Trestný čin vyšiel najavo tam, kde pôsobí orgán činný v trestnom konaní, ktorý sa ako prvý o trestnom čine dozvedel."
1)
Miestom, kde vyšiel čin najavo je napríklad sídlo orgánu činného v trestnom konaní, kde bolo podané trestné oznámenie.Kritériá uvedené v § 17 ods. 1 a 3 TP určujúce miestnu príslušnosť súdu na konanie sa analogicky vzťahujú aj na miestnu príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní.
Pojem "miesto spáchania trestného činu" definuje § 12 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej aj "TZ" alebo "TZ č. 300/2005 Z.z."). Podľa § 12 TZ
"miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom a) páchateľ konal, alebo b) nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom."
Podľa dôvodovej správy k TZ č. 300/2005 Z.z.
"uplatnenie miestnej, ale aj osobnej pôsobnosti Trestného zákona, ale aj príslušnosti súdu v konkrétnom prípade, vyžaduje presne definovať miesto spáchania trestného činu nielen z hľadiska konania, ale aj následku, čo doteraz bolo ponechané len na teóriu trestného práva a výklad orgánov činných v trestnom konaní."
2)
Zákonodarca v TZ č. 300/2005 Z.z. na rozdiel od jeho predchodcu Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (ďalej aj "TZ č. 140/1961 Zb.") pristúpil k výslovnému definovaniu miesta spáchania trestného činu.Konaním sa rozumie pohyb alebo zdržanie sa pohybu, ktoré sú prejavom vôle. Podľa § 122 ods. 1 TZ
"konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný."
Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, teda objektu trestného činu.
Pri omisívnych trestných činoch sa za miesto konania považuje miesto, kde mala byť vykonaná činnosť, ktorej opomenutie zakladá trestný čin.
Podľa judikátu
R 12/1972
"za miesto spáchania trestného činu treba považovať predovšetkým miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa naplňujúceho objektívnu stránku trestného činu. Pri omisívnych trestných činoch je to miesto, kde mala byť vykonaná činnosť, ktorej opomenutie zakladá trestný čin. Miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz § 207 TZ č. 300/2005 Z.z. - pozn. autora), ktorý je deliktom omisívnym (z opomenutia), je teda predovšetkým miesto, kde páchateľ nesplnil svoju povinnosť prispievať na výživu iného, to je miesto, kde sa páchateľ v dobe neplnenia vyživovacej povinnosti zdržoval..."
Podľa judikátu
R 47/1988
"miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz § 207 TZ č. 300/2005 Z.z. - pozn. autora), ktorý je deliktom omisívnym, je aj miesto, kde páchateľ nesplnil svoju povinnosť prispievať na výživu iného, t.j. miesto, kde sa páchateľ v čase neplnenia vyživovacej povinnosti zdržiaval. Ak sa páchateľ tohto trestného činu zdržiaval postupne na viacerých miestach, miestom spáchania je každé toto miesto. Pritom je rozhodujúce, kde sa páchateľ skutočne zdržiaval, a nie, kde bol na pobyt prihlásený."
Podľa judikátu
R 2/1981
"u trestných činov nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 a § 270 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz § 386 a § 387 TZ č. 300/2005 Z.z. - pozn. autora) je podľa § 18 ods. 1 TP (č. 141/1961 Zb., teraz § 17 ods. 1 TP č. 301/2005 Z.z. - pozn. autora) miestne príslušný ako vojenský súd miesta, kde sa páchateľ zdržiaval v čase uplynutia 24 hodín po lehote ustanovenej v povolávacom rozkaze, tak vojenský súd miesta, kde nenastúpil službu u súčasti ozbrojených síl uvedenej v povolávacom rozkaze. Konanie vykoná ten z tých súdov, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.
"Zo slov "každé miesto" a zo spojky "alebo" vyplýva, že konkrétne miesto spáchania trestného činu sa môže nachádzať aj na dvoch a viacerých miestach. Týka sa to napríklad tzv. dištančných deliktov, pri ktorých následok nastal alebo mal nastať na inom mieste ako je miesto, kde páchateľ konal."
3)
Pri dištančnom delikte sa považuje za miesto spáchania trestného činu tak miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa, ako aj miesto, na ktorom nastal následok predpokladaný Trestným zákonom, resp. podľa predstavy páchateľa k nemu malo dôjsť. V tomto zmysle sa vyjadruje aj judikatúra.
Podľa judikátu
R 37/1961
"pri trestných činoch, pri ktorých dôjde k porušeniu alebo ohrozeniu spoločenského vzťahu chráneného trestným zákonom na inom mieste, než kde bolo spáchané konanie páchateľa (dištančných deliktoch), sú obe miesta miestom spáchaného činu."
Podľa judikátu
R 44/1971
"miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 a 2 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz § 207 ods. 1 a 2 TZ č. 300/2005 Z.z. - pozn. autora) je tak miesto, kde mal páchateľ pobyt v čase neplnenia vyživovacej povinnosti, ako i miesto, kde mala pobyt oprávnená osoba, u ktorej bola znížená alebo ohrozená úroveň výživy."
Podľa judikátu
R 12/1972
"... Pokiaľ následok nastal alebo mal nastať na inom mieste, než na ktorom bola vykonaná trestná činnosť, ide o tzv. distančný delikt, u ktorého miestom spáchania je ako miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa, tak i miesto, kde došlo k následku. Trestný čin zanedbania povinnej výživy môže byť dištančným deliktom, pretože k následku (k zníženiu alebo ohrozeniu výživy a výchovy oprávnenej osoby) môže dôjsť na inom mieste, než na ktorom páchateľ nesplnil svoju vyživovaciu povinnosť."
Podľa judikátu
R 55/1981
"miestom spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz § 285 TZ č. 300/2005 Z.z. - pozn. autora) je tak miesto, kde došlo ku konaniu, ako aj miesto, kde došlo k všeobecnému nebezpečenstvu a prípadne aj miesto, kde došlo k naplneniu znakov podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby."
Podľa judikátu
R 31/1988
"ak bol k hrozbám v zmysle trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz § 189 ods. 1 TZ č. 300/2005 Z.z. - pozn. autora) použitý telefón, je miestom spáchania činu tak miesto, kde sa vyskytoval páchateľ, ako aj miesto, kde bola osoba, ktorá mala byť k niečomu prinútená."
Podľa judikátu
R 47/1994
"miestom spáchania trestného činu nekalej súťaže podľa § 149 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. a) TZ č. 300/2005 Z.z. - pozn. autora) je nielen miesto, kde došlo k nekalému konaniu, ale aj miesto, kde došlo k škodlivému následku (tzv. dištančný delikt)."
Podľa
čas. ZSP 66/2002-I
"miestom spáchania trestného činu je miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa, ktorým naplnil objektívnu stránku trestného činu, ale aj miesto, kde nastal alebo mal nastať následok trestného činu. Ak následok nastal alebo mal nastať na inom mieste, než na ktorom bola vykonaná trestná činnosť, ide o tzv. dištančný delikt, miestom spáchania ktorého je jednak miesto konania páchateľa a jednak miesto, kde nastal alebo mal nastať jeho následok."
Viaceré miesta spáchania trestného činu môžu mať ďalej trestné činy, ktorých objektívna stránka predpokladá viaceré konania, ak k týmto konaniam nedošlo na rovnakom mieste (napr. trestný vydieračského únosu podľa § 186 TZ).
Miesto spáchania trestného činu sa môže nachádzať na viacerých miestach aj pri pokračovacích trestných činoch (§ 122 ods. 10 TZ). Ak ide o pokračovací trestný čin, ktorého čiastkové útoky boli spáchané na rôznych miestach, za miesto spáchania trestného činu sa považuje každé z nich.
Podľa judikátu
R 12/1972
"... ak sa páchateľ zdržoval pri pokračujúcom trestnom čine alebo pri trestnom čine, ktorého objektívna stránka vyžaduje zo strany páchateľa vykonanie viac aktov, postupne na viacerých miestach, je miestom spáchania trestného činu každé toto miesto..."
Podľa judikátu
R 101/2001-III
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 2/2021
