Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním veci a vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome

Žalobkyňa sa žalobou zo 16. marca 2011 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou mezonetového bytu, ktorý sa nachádza v podkroví bytového domu (ďalej len "sporný byt"), a zároveň určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavanom a priľahlom pozemku. Tvrdila, že vlastníctvo sporného bytu nadobudla spracovaním [podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ")] jednak spoločných častí a zariadení bytového domu (jeho podkrovia) v spoluvlastníctve strán sporu, jednak nebytového priestoru, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve.

Žalobu podala po právoplatnom skončení sporu, v ktorom išlo o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe uzavretej podľa § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z.z."); predmetná zmluva bola určená za neplatnú rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie") č. k. 12 C 297/2007-100 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 362/2009.

Okresný súd rozsudkom zo 4. marca 2014 č. k. 38 C 53/2011-327: 1/ zamietol žalobu v časti o určenie vlastníctva sporného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, 2/ vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v treťom, piatom a siedmom rade nepriznal žalovaným náhradu trov konania a 3/ vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v prvom, druhom, štvrtom, šiestom a ôsmom rade uložil žalobkyni povinnosť nahradiť týmto žalovaným trovy konania vo výške 1 229,32 eur.

V odôvodnení súd uviedol, že aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobou uplatneného nároku sa vzhľadom na argumentáciu žalobkyne zaoberal možnosťou nadobudnutia jej vlastníctva sporného bytu a/ na základe zmluvy o vstavbe v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. a b/ na základe spracovania v zmysle § 135b OZ. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa realizovala stavebné práce (vstavbu) s úmyslom nadobudnúť vlastníctvo sporného bytu na základe zmluvy o vstavbe z 5. augusta 2007 uzavretej podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. a v rozsahu jej vydaného stavebného povolenia. Išlo o stavebné úpravy časti podkrovia (vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome), jeho prispôsobenie na bývanie a pričlenenie k nebytovému priestoru (vo vlastníctve žalobkyne). Stavebné práce (úpravy), v dôsledku ktorých - podľa názoru žalobkyne - vznikla spracovaním podľa § 135b OZ nová vec, boli ukončené v apríli 2009. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žalobkyne nestotožnil a na podklade zistenia, že zmluva o vstavbe bola určená za neplatnú, dospel k záveru, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastníctvo sporného bytu zmluvou o vstavbe podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z.z. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporný byt bol čiastočne vstavaný do podkrovia bytového domu, a čiastočne do nebytového priestoru vo vlastníctve žalobkyne. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie nemohlo byť podkrovie [neoddeliteľná súčasť hlavnej veci (bytov a nebytových priestorov v bytovom dome)] samostatným predmetom právnych úkonov. Podkrovie sa po realizácii stavebných prác nestalo samostatnou vecou a nedošlo k zmene jeho vlastníctva. Na tomto základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa spracovaním časti cudzej veci (podkrovia) nemohla nadobudnúť vlastníctvo súboru miestnosti (t.j. sporného bytu).