O odvahe a opatrnosti

Z hľadiska niekdajšej atmosféry v právnej vede ešte stále, napriek rozčarovaniu z násilnického prejavu modernity v podobe I. svetovej vojny, vládne snaha o postavenie práva na pevný racionálny a vedecký základ, snaha usporiadať právny systém v rámci vnútorne previazanej štruktúry. Prejavom tejto modernity v práve je hierarchickosť a abstraktná koherencia právnych noriem.

Z hľadiska vtedajšej ústavodarnej atmosféry sa po prvej svetovej vojne zdalo, vychádzajúc aj z politického usporiadania víťazných mocností, že jasným trendom sú štáty s liberálno-demokratickými ústavami.

V tejto právno-politickej atmosfére, prijíma 1. československá republika svoj ústavný text. Muži v pozadí tejto ústavy boli tak odvážni, ako aj opatrní. Odvážni v tom, že pripravili ústavu liberálnodemokratickú, odvážni vo viere, že v priestore stredoeurópskom možno spravovať veci verejné staviac na princípoch obmedzenej vlády. Opatrní boli v tom, že priliehavo nadviazali nielen na ústavné tradície francúzske, ale aj na tradíciu rakúsku a teda neexperimentovali s ústavným osudom mladého štátu. Muži v pozadí ústavy však boli veľmi odvážni v tom, že v ústave zakotvili ústavný súd. Zároveň však boli optrní z hľadiska rozsahu jeho právomocí a z hľadiska aktívne legitimovaných subjektov.

Zakotvenie ústavného súdu sa javí odvážne z tej retrospektívy, že inštitúcia ústavného súdu je v napätí s dogmou suverenity parlamentu. V danej dobe prežíval parlamentarizmus renezanciu. Parlament bol ťažiskom politickej moci a jeho význam umocňovala skutočnosť, že bol parlamentom silne legitímnym, vzhľadom na novú štátnosť Československú. Nie je ťažké si predstaviť, pomôckou môžu byť pamäti Weyrove, aj vážnosť a takpovediac konzervatívnu erudovanosť zostavovateľov ústavného textu. O to viac odvážne bolo zakotvenie ústavného súdu.

Dodnes sú pozoruhodne aktuálne a inšpiratívne diskusie z ústavného výboru revolučného Národného zhromaždenia (prof. Hoetzela, prof. Weyra, poslancov Kramářa, Bartošeka, Meissnera, Boučka a ďalších) k vzniku, postaveniu a kompetenciám ÚS ČSR, ktorý v podobe špecializovaného ústavného súdu s právomocou preskúmavať a rušiť zákony, bol svetovým priekopníkom tohto typu súdov v tom období.

Poslanec dr. Weyr ku kompetencii ústavného súdu preskumávať opatrenia S