Odôvodnenie rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v T. bolo zrušené rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR z 12. mája 2016 a rozhodnutie DÚ B. Bystrica z 12. januára 2016 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Právoplatným rozhodnutím uvedených správnych orgánov bola žalobcovi uložená pokuta 20 000 eur za porušenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách - propagovanie prevádzkovania nepovolenej hazardnej hry bez udelenej alebo vydanej licencie.

Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia argumentoval v bodoch 10. až 24. nasledovne:

"10. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že zásadnou námietkou ktorá spôsobuje skutočnosť, že zo strany krajského súdu došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je skutočnosť, že zo strany správnych orgánov nedošlo k riadnemu procesnému postupu pri vydávaní rozhodnutia.

11. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry NS SR pri administratívnom trestaní treba dodržiavať základné zásady správneho konania a to tak, aby rozhodnutia v administratívnom trestaní rešpektovali a odrážali základné zásady správneho konania, aby rozhodnutia mohli byť preskúmateľné súdom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Súd dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladá sankciu správny orgán, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi predpismi.

14. Napokon aj Odporúčanie Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto Odporúčania. Pokiaľ ide o obsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatňovanými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy, bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie.

15. V danej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, preto treba podľa názoru súdu aplikovať na uvedenú vec čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru.

16. V predmetnej veci bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 57 ods. 3 za porušenie § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z., pričom žalobca namieta, že orgán dozoru pri ukladaní pokuty vydal rozhodnutie, ktorého výrok nemá náležitosti podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku a odôvodnenie tak isto nespĺňa náležitosti odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku.

17. Krajský súd v T. konštatuje, že žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu