Odvolanie v správnom konaní

rozsudkom č. k. 7S 55/2011-34 z 21. septembra 2011, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej aj "OSP"), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. februára 2011, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "správny poriadok") potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v K. z 29. októbra 2010 o zmene dobývacieho priestoru Košice a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobcovi ani účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o priznaní odmeny ustanovenej právnej zástupkyni žalobcu v sume 314,18 €.

Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby tieto v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodné, poukazujúc pritom na znenie § 54 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona o správnom konaní. Uviedol, že zákon v správnom konaní neustanovuje povinnosť účastníka konania uvádzať dôvody odvolania, keďže pre odvolacie správne konanie neplatí dispozičná zásada, ale správny orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu (§ 59 ods. 1 zákona o správnom konaní). Z uvedeného vyvodil záver, že žalovaný ako odvolací orgán nebol povinný v zmysle § 19 ods. 3 zákona o správnom konaní vyzývať žalobcu na doplnenie jeho odvolania o dôvody jeho nesúhlasu s prvostupňovým správnym rozhodnutím, tak ako sa žalobca v dôvodoch svojej žaloby nazdával. Posudzujúc obsah odvolania konštatoval, že z obsahu odvolania žalobcu bolo zistiteľné, že žalobca je nespokojný s prvostupňovým správnym rozhodnutím domáhajúc sa jeho zrušenia. Tým, že žalobca neobmedzil rozsah svojho odvolania, krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného o posúdení odvolania žalobcu ako odvolania smerujúceho proti celému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. krajský súd ďalej uviedol, že zo strany žalovaného nemohlo dôjsť ani k porušeniu procesných práv žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, pretože žalovaný v tomto štádiu konania nedoplňoval dokazovanie a rozhodoval iba na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu žalobcu zamietol.

osobne ako aj v zastúpení jeho ustanovenej právnej zástupkyne podal proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie. Obidve odvolania sú obsahovo totožné, pričom žalobca okrem námietky ohľadne postupu žalovaného v správnom konaní - kedy ten nepostupoval v súlade s § 19 ods. 3 a § 33 správneho poriadku a nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania, čím došlo podľa jeho názoru k vydaniu nezákonného rozhodnutia - namietol, že nebol predvolaný na súdne pojednávanie konané 21. septembra 2011, o ktorom sa dozvedel až od jeho právnej zástupkyne. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný v správnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, keď ho nevyzval na doplnenie odvolania, čím poprel jednu zo základných zásad správneho konania a to zásadu uvedenú v § 3 ods. 2 správneho poriadku - aktívnej súčinnosti účastníkov konania. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu ohľadne povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a to aj za situácie kedy by účastník konania neuviedol žiadne dôvody, pričom dospel k záveru, že správny orgán nebol povinný v zmysle § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzvať žalobcu na doplnenie odvolania o dôvody. Uvedené považoval žalobca za závažné procesné pochybenie, kedy rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaný správny orgán, ako aj zúčastnená osoba na konaní, Mesto K.

vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil názor o mylnej predstave žalobcu, ktorý si zamieňa priebeh správneho konania, ktoré je obsahom tretej časti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s odvolacím konaním, ktoré je obsahom štvrtej časti správneho poriadku, keďže sa domnieva, že by mal odvolací orgán postupovať podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku. Konštatoval, že odvolací orgán pri preskúmavaní rozhodnutia