Petičné právo a právo na ochranu osobnosti

Súd vyslovil názor, že žalovaný realizoval svoje právo na podanie sťažnosti spôsobom, ktorý je konzistentný s Ústavou SR, a preto neprichádza do úvahy jeho zodpovednosť v rozsahu vyplývajúcom z petitu návrhu. Poukázal na to, že žalovaný podaním z 5. júna 2002 adresovanému ministrovi zahraničných vecí SR poukázal na nakladanie so zverenými finančnými prostriedkami štátu a metódami používanými pri výkone funkcie žalobcom ako predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo zahraničných vecí. Za rozhodné v danom prípade považoval skutočnosť, že uvedené podanie vyhodnotil súd ako aj subjekt, ktorému bolo podanie adresované ako sťažnosť. Zhodnotil, že podanie je vecné, konkrétne, jasne formulujúce nedostatky v činnosti spoločnosti, a preto ide o právne prípustnú kritiku. Súd prvého stupňa ďalšiu zmenu petitu, ktorú žiadal žalobca pripustiť podaním z 12. apríla 2006 nepripustil s poukazom na § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") a s odôvodnením, že konanie prebieha od roku 2002 a túto zmenu žalobca žiadal až po záverečnej reči žalovaného, pričom pre postup súdu pri skúmaní prípustnosti zmeny návrhu je rozhodujúce, v ktorom štádiu konania k navrhovanej zmene dôjde. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 OSP, úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 21 659 Sk.

Za správny považoval aj postup súdu prvého stupňa, keď nepripustil zmenu petitu podľa návrhu z 12. apríla 2006. V tejto súvislosti uviedol, že v danom štádiu konania nebolo možné opakovane pripúšťať navrhované zmeny s dôrazom na to, že o zmene návrhu bolo rozhodnuté v krátkej časovej súvislosti a aj preto, že takýto postup svedčí o nesústredenosti žalobcu. Odvolací súd sa žiadosťou žalobcu o zmenu petitu nezaoberal s odôvodnením, že žalobca v odvolaní zmenu nekonkretizoval. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP s tým,