Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva pri zriadení ...

Vyhľadávanie v online časopise

Najvyšší súd SR v uznesení30. 11. 2020, sp. zn. 8 Cdo 17/2019 z 30. novembra 2019 vyslovil právny názor, že: „Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniká ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona a nemôže to byť inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu“.

Považujem za svoju povinnosť reagovať na uvedené rozhodnutie a analyzovať ho, pretože sa otázkou odplatnosti za vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. dlhodobo zaoberám.

Ustálená rozhodovacia prax

Najvyšší súd SR v uznesení z 30. novembra 2020, sp. zn. 8 Cdo 17/2019 (ďalej iba "uznesenie"), v bode 17, bode 36 až po bod 47 cituje body 36 až 47 z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2019, sp. zn. 2 Cdo 194/2019, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, ktorý je uvedený v úvode a v bode 18 uznesenia iba stručne uvádza, že

"ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky"

Najvyšší súd SR v bode 13 uznesenia uvádza čo je "ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu" podľa judikátu R 71/2018 a následne po citácii bodov 36 až 47 z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2019, bez bližšieho zdôvodnenia ako dospel k záveru, že je už

"ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu:"

čo sa týka odplatnosti za vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. K tomu treba uviesť, že nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, pretože:

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2019, sp. zn. 2 Cdo 194/2019 nie je zverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, ba ani na internetovej stránke NS SR a nik sa nevie k tomuto rozhodnutiu dopátrať.

Krajský súd v B. Bystrici rozhodoval vo veci sp. zn.: 17 Co 117/2017 25. apríla 2018, teda viac ako rok pred uznesením NS SR z 26. augusta 2019, sp. zn. 2 Cdo 194/2019 a preto sa nemohol ani odkloniť od tohto rozhodnutia.

ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súd je iba ohľadne odplaty za vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb.

už niekoľko rokov je ustálená rozhodovacia prax okresných súdov: napr. rozs. Okresného súdu (ďalej len "OS") Košice I. z 24. januára 2017, sp. zn. 24C/152/2014; rozs. OS Košice II. zo 16. februára 2017, sp. zn. 25 C 565/2015; rozs. OS Košice II z 23. januára 2017 sp. zn. 42 C 662/2015; rozs. OS Košice II z 27. mája 2016 sp. zn. 10C/1/2015; rozs. OS Košice I zo 4. apríla 2017, sp. zn. 36 C 10/2014; rozs. OS Košice II z 10. júna 2015, sp. zn. 43 C 181/2013; rozs. OS Košice II z 10. júna 2014, sp. zn. 24 C 124/2011; rozs. OS v Banskej Bystrici z 28. júna 2016, sp. zn. 12 C 61/2016; rozs. OS Bratislava I. z 9. septembra 2014, sp. zn. 19 C21/2013; rozs. OS Bratislava I z 3. októbra 2012, sp. zn. 10 C 2/2011; rozs. OS Bratislava I z 28. apríla 2014, sp. zn. 10 C 118/2011; rozs. OS Bratislava I z 13. júna 2012, sp. zn. 25 C 47/201; rozs. OS Košice II, sp. zn. 10 C 65/2017 z 27. apríla 2018 a krajských súdov, napr. rozs. Krajského súdu (ďalej len "KS") v Bratislave, z 28. mája 2012, sp. zn. 6 Co 154/2012; rozs. KS v Bratislave, z 3. decembra 2012, sp. zn. 6 Co 117/2012; rozs. KS v Košiciach z 12. novembra 2014, sp. zn. 1 Co 512/2013; rozs. KS v Prešove z 11.12.2012, sp. zn. 6 Co 75/2012; rozs. KS B. Bystrica, sp. zn. 17 Co 157/2018 z 5. Júna 2019; rozs. KS v Košiciach, sp. zn. 6 Co 107/2017 z 10. októbra 2017; rozs. KS v Košiciach, sp. zn. 5 Co 423/2016 z 19. septembra 2017; rozs. KS v Košiciach, sp. zn. 11 Co 536/2016 z 21. februára 2018. Dokonca občianskoprávne kolégium KS v Prešove prijalo zjednocujúce stanovisko v tejto veci, že odplata za vecné bremeno zriadené podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je vo forme opakujúceho plnenia, renty. KS v Prešove v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 6 Co 75/2012 uviedol

"Niet však žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Uvedený výstup z kolégia podporuje existenciu práva žalobcu na primeranú náhradu. Odvolací súd pripomína, že povaha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z časového hľadiska korešponduje pretrvávaniu protiprávneho stavu (porov. nález ÚS SR vo veci III. ÚS 237/09) "...pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách "primeranej náhrady" počas trvania núteného obmedzenia. V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorazové právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia pozemku) a ten bol pretrvávajúci."

Pre úplnosť treba uviesť, že Najvyšší súd

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Vydanie Zo súdnej praxe 2/2021

Archív Zo súdnej praxe

Rubriky

Seriály

Nepripustenie zastúpenia v civilnom procese: dura lex, sed lex alebo boj za právo?

Súkromné právo Vydanie 6/2024

Zo súdnej praxe Vydanie 6/2024

Právny obzor Vydanie 6/2024

Justičná revue Vydanie 12/2024