Právo na spravodlivé súdne konanie Prerušenie konania

1. Ústavnému súdu SR (ďalej len "ústavný súd") bola 25. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti M. - S., spol. s r. o. (ďalej aj "sťažovateľka"), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu v Bratislave (ďalej len "KS") č. k. 3 CoZm 30/2018-431 z 21. decembra 2018 (ďalej aj "napadnuté uznesenie").

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava V (ďalej len "okresný súd") v právnej veci žalobcu S. s. r. o. proti žalovanému v prvom 1. rade P. R. a žalovanej v 2. rade M. - S., spol. s r. o. (sťažovateľka), o zaplatenie sumy 8 298 479,72 eur s príslušenstvom uznesením č. k. 2 CbZm 60/2016-402 z 12. októbra 2018 vo výroku I konanie zastavil a vo výroku II návrh sťažovateľky na prerušenie konania zamietol.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal od žalovaného v prvom rade a žalovanej v druhom rade zaplatenia žalovanej zmenkovej sumy spoločne a nerozdielne a náhrady trov konania. Okresný súd uviedol, že uznesením č. k. 2 CbZm 60/2016-362 z 5. februára 2018 konanie prerušil najmenej na tri mesiace podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP"), pretože strany sporu zhodne navrhli odročiť pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 5. február 2018. Sťažovateľka podaním zo 6. júna 2018 navrhla prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci ČVS: PPZ 101/NKA-FP-ST-2018 (vedenej na základe trestného oznámenia sťažovateľky na M. K. a na spoločníka a konateľa žalobcu z 11. mája 2018) s odôvodnením, že v tejto trestnej veci sa rieši otázka, či vyhotovením zmenky, plnenie ktorej je predmetom tohto konania, došlo k spáchaniu trestného činu.

Zastavenie konania a zamietnutie návrhu sťažovateľky na prerušenie konania okresný súd odôvodnil ustanovením § 163 ods. 3 CSP, keďže od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania - 9. apríla 2018 - strany nepodali v lehote 6 mesiacov (§ 163 ods. 2 CSP) návrh na pokračovanie v konaní.

2.1 Krajský súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu č. k. 2 CbZm 60/2016-402 z 12. októbra 2018 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v odôvodení napadnutého uznesenia uviedol:

"Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že i keď uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť 9. apríla 2018, pričom konanie bolo prerušené najmenej na tri mesiace, podanie žalovaného 2/ zo 6. júna 2018, v ktorom navrhol konanie prerušiť do skončenia trestného konania, je jasným návrhom na pokračovanie konania a to tým, že súd má toto konanie podľa jeho návrhu prerušiť do skončenia uvedeného trestného konania. Tým, že súd prvej inštancie zaujal nesprávny procesný postup, že pri prerušenom konaní nemôže vydávať žiadne rozhodnutie a následne konanie zastavil spolu so zamietnutím návrhu žalovaného v druhom rade na prerušenie konania do skončenia trestného konania, dopustil sa voči stranám sporu odňatia možnosti konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) a vec v zmysle § 391 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude tak povinnosťou súdu prvej inštancie vec opätovne prerokovať v súlade s uvedeným názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého je návrh uplatnený žalovaným v druhom rade na prerušenie konania do skončenia trestného konania podaný v súlade s požiadavkou zákonodarcu uvedenou v § 163 ods. 3 druhej vete CSP. Súd je preto povinný o tomto návrhu rozhodnúť s tým, že nebol daný dôvod na zastavenie konania."

3. Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti uviedla, že napadnuté uznesenie krajského súdu porušuje jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, pretože je svojvoľné a nezakladá sa na správnom výklade príslušnej právnej normy, resp. adekvátnej analýze skutkového stavu veci. Podľa sťažovateľky neexistuje žiaden racionálny dôvod, na základe ktorého mohol krajský súd dospieť k záveru, že návrh sťažovateľky na prerušenie konania bol návrhom na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP. Sťažovateľka zdôrazňuje, že v prípade postupu podľa § 163 ods. 2 CSP nejde o čisto procesné rozhodnutie bez dopadu na ústavné práva dotknutých subjektov. Keďže toto rozhodnutie má vplyv na skončenie/neskončenie konania, v posudzovanom prípade má podľa mienky sťažovateľky zásadný vplyv na základné ústavné práva strán a materiálne bezpochyby ovplyvňuje výsledok sporu.

3.1 Postupujúc ďalej v sťažnosti sťažovateľky, možno jej námietky rozdeliť do troch celkov:

3.2 (i) Arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia

3.2.1 Sťažovateľka zdôrazňuje, že porušenie jej ústavných práv spočíva vo svojvoľnom výklade a aplikácii práva krajským súdom. Obsah spisu (predovšetkým návrhu sťažovateľky na prerušenie konania) je podľa jej slov v nesúlade so skutkovými zisteniami, ktoré krajský súd z tohto vyvodil. Sťažovateľka dôvodí, že na základe svojvoľnej interpretácie právnej normy (§ 163 ods. 2 CSP) v spojení so skutkovými závermi nevyplývajúcimi zo spisu (návrh sťažovateľky na prerušenie konania je návrhom na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 CSP) predstavuje podľa presvedčenia sťažovateľky napadnuté uznesenie krajského súdu zásadné porušenie už označených jej základných práv.

3.2.2 Sťažovateľka ďalej odkazuje na právnu úpravu a uvádza, že v zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 CSP ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, t.j. od 9. apríla 2018, súd konanie zastaví. Z uvedeného je podľa názoru sťažovateľky nepochybné, že ak niektorá zo strán sporu mala záujem na pokračovaní tohto súdneho konania, musela podať návrh na pokračovanie v konaní najneskôr do 9. októbra 2018. Civilný sporový poriadok vyslovene požaduje podanie kvalifikovaného návrhu ako predpokladu pre pokračovanie v konaní. V súlade s Civilným sporovým poriadkom nie je podľa mienky sťažovateľky možné záujem strany implicitne vyvodzovať z akéhokoľvek podania doručeného súdu. Podľa sťažovateľky výlučne jednoznačný a jasný návrh na pokračovanie v konaní je podaním, ktoré zakladá povinnosť súdu v konaní pokračovať a privodzuje akékoľvek právne následky podľa ustanovení § 163 ods. 2 CSP. Výklad obsahu právnych úkonov je podľa mienky sťažovateľky pritom základná kategória nachádzacej a rozhodovacej činnosti orgánov aplikácie práva.

3.2.3 Pri posudzovaní zmyslu a obsahu návrhu sťažovateľky na prerušenie konania mal podľa úvah sťažovateľky krajský súd posúdiť vôľu sťažovateľky vyjadrenú v návrhu na prerušenie konania. Atribútmi výkladu vôle sťažovateľky mala byť podľa jej slov ústavná konformnosť postupu krajského súdu, racionálny a logický výklad prejavu vôle sťažovateľky, zohľadnenie kontextu situácie pri výklade