Právo na súdnu ochranu. Vyplatenie odstupného z neplatnej kolektívnej zmluvy

1. Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde uznesením zo 14. decembra 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť S. (ďalej len "sťažovateľ") vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 1 Cdo 123/2009 z 20. decembra 2010 (ďalej len "rozsudok najvyššieho súdu").

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní pred všeobecnými súdmi sa bývalá zamestnankyňa sťažovateľa ako žalobkyňa domáhala proti sťažovateľovi zaplatenia 2 035,65 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody následkom neplatného právneho úkonu v intenciách § 17 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZP"). Neplatným právnym úkonom, následkom ktorého mala vzniknúť požadovaná škoda, bola kolektívna zmluva podpísaná 29. mája 2002 medzi sťažovateľom a S., závodným výborom S. (ďalej len "kolektívna zmluva"). Podstata žalobného návrhu spočívala v tvrdení, že ak by v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len "okresný súd") pod sp. zn. 18 C 31/2005 nedošlo k vysloveniu neplatnosti kolektívnej zmluvy, prináležalo by žalobkyni na základe uzavretej kolektívnej zmluvy zvýšené odstupné o trojnásobok priemernej mesačnej mzdy z dôvodu skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

3. Z dokazovania pred všeobecnými súdmi vyplynulo, že medzi účastníkmi nebolo sporné platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov, sporný nebol ani nadväzujúci nárok žalobkyne na odstupné podľa Zákonníka práce, ktoré jej aj bolo vyplatené, nebol sporný priemerný mesačný zárobok žalobkyne a ani uzatvorenie kolektívnej zmluvy, z ktorej čl. 8 bodu 1 vyplýval nárok na ďalšie odstupné nad rámec Zákonníka práce, ktoré bolo predmetom konania. Pre právne posúdenie nároku žalobkyne bola rozhodnou skutočnosť, že predmetná kolektívna zmluva bola právoplatným súdnym rozhodnutím v inom konaní určená za neplatnú. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 15 Ct 22/2003 z 1. apríla 2008 žalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na čl. 2 zá­kladných zásad Zákonníka práce, ustanovenia § 1 ods. 2, § 17 ods. 3 a § 76 ods. 1 ZP a ustanovenia § 34, § 37 ods. 1 a § 38 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") predovšetkým tým, že ak by zo strany sťažovateľa došlo k plneniu na základe neplatnej kolektívnej zmluvy, na strane žalobkyne by došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by musela vydať.

4. Krajský súd v B. na základe odvolania žalobkyne rozsudkom sp. zn. 10 Co 38/2008 z 8. októbra 2008 (ďalej len "krajský súd" a "rozsudok krajského súdu") zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe vyhovel.

Krajský súd vychádzajúc z rovnakého skutkového stavu ako prvostupňový súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku, či žalobkyňa mala po vyslovení neplatnosti kolektívnej zmluvy právo na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť práve z dôvodu neplatnosti kolektívnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, keď na zistený skutkový stav veci síce aplikoval správny právny predpis (Zákonník práce a Občiansky zákonník v znení účinnom v čase rozviazania pracovného pomeru medzi účastníkmi), avšak ho nesprávne vyložil. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho právneho názoru, že pokiaľ žalobkyni vzniklo právo na vyplatenie odstupného nad rámec Zákonníka práce podľa kolektívnej zmluvy, ktorá platila u sťažovateľa, bola jeho zamestnancom oznámená a podľa nej sa sťažovateľ riadil, tak po vyslovení jej neplatnosti právoplatným súdnym rozhodnutím patrí žalobkyni právo na náhradu škody podľa § 17 ods. 3 ZP a v súlade s čl. 2 základných zásad Zákonníka práce v sume rovnajúcej sa odstupnému, ktoré by jej bolo vyplatené v prípade, ak by sťažovateľ neskôr nesledoval vyslovenie neplatnosti kolektívnej zmluvy. Krajský súd ďalej uviedol, že neplatnosť kolektívnej zmluvy ako právneho úkonu nemôže byť žalobkyni na škodu, keďže túto neplatnosť sama nespôsobila.

5. Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd vec nesprávne posúdil, a preto podľa § 241 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok (ďalej aj "OSP") v znení neskorších predpi