Prijatie plnenia do úschovy

Zložiteľka sa návrhom z 22. septembra 2006 domáhala, aby súd prijal do úschovy sumu 1 972 Sk, ktorú chcela zložiť pre účely splnenia jej dlhu voči príjemcovi M. H. Uviedla, že jeho akcie vyhlásila za neplatné, predala ich a výťažok chce zložiť do úschovy súdu (§ 214 ods. 4 a 5 OBZ), lebo po tom, ako mu výťažok zaslala poštou, nebol adresátom prevzatý. Podľa jej právneho názoru ide tu o prípad, v ktorom ako zložiteľka (dlžníčka) nemôže splniť záväzok z dôvodu, že príjemca (veriteľ) je v omeškaní, lebo neprijal ňou riadne ponúknuté plnenie (výťažok).

Okresný súd uznesením z 9. marca 2007 uvedený návrh zamietol s odkazom na skutkové zistenie, že príjemca zomrel 26. mája 2002, teda ešte pred podaním návrhu na súd. Keďže veriteľ nie je v omeškaní, nie je neprítomný a zložiteľ nemá pochybnosti o tom, kto je veriteľom podľa § 185a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"), nebolo možné predmetnému návrhu vyhovieť. Ide tu o prípad nemožnosti splnenia dlhu, ktorý spočíva v úmrtí osoby označenej za príjemcu, teda nie v dôvodoch uvedených v tomto ustanovení zákona. Zložiteľka sa správne mala pokúsiť zistiť, kto je právnym nástupcom M. H. a návrh na prijatie plnenia do úschovy súdu mohla podať, až keby sa u tohto nástupcu vyskytol zákonný dôvod prijatia do úschovy v zmysle § 185a ods. 2 OSP.

Krajský súd na odvolanie zložiteľky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že konanie zastavil. Vychádzal z toho, že zložiteľ v návrhu na prijatie do súdnej úschovy v zmysle § 185a ods. 2 OSP (solučnej úschovy) musí uviesť niektorý z dôvodov určených v hmotnom práve, pričom súd skúma len formálne podmienky tohto splnenia dlhu.

Od hmotno-právnej stránky konania o úschove treba odlíšiť procesné predpoklady konania súdu. Účastníci konania o úschove vstu