Príkaz na použitie informačno-technického prostriedku

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 TdoV 1/2017 z 24. mája 2017 dovolanie obvinených M. S., T. C. a K. J. podané proti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 To 6/2016 z 10. novembra 2016 na verejnom zasadnutí postupom podľa § 392 ods. 1 TP zamietol.

Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko B. Bystrica rozsudkom sp. zn. BB 3T 30/2013 zo 16. septembra 2015, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To 6/2016 z 10. novembra 2016, uznal M. S. za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej aj "TZ") spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ pre skutok uvedený v bodoch I./, II./, III./, IV./, V./ rozsudku najvyššieho súdu a zo spáchania pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 TZ spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ pre skutok pod bodmi I./, V./ rozsudku najvyššieho súdu. Obvinený T. C. bol uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) TZ spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ pre skutok uvedený pod bodmi II./,III./, IV./, VI./, VII./, VIII./ rozsudku najvyššieho súdu a zo spáchania pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 TZ spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ pre skutok uvedený pod bodmi VI./, VII./ rozsudku najvyššieho súdu. Obvinený K. J. bol uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) TZ v bodoch IV./, V./, VII./, VIII./ rozsudku najvyššieho súdu (v bodoch IV./, V./, VII./ vykonaný spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ) a zo spáchania pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 TZ v bodoch V./, VII./, VIII./ rozsudku najvyššieho súdu (v bodoch V./, VII./ vykonaný spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ).

Za tieto trestné činy boli všetci traja obvinení odsúdení podľa § 329 ods. 2 TZ za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 41 ods. 1 TZ zhodne na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Všetci traja obvinení boli postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) TZ na výkon trestu odňatia slobody zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Najvyšší súd zároveň podľa § 56 ods. 1 TZ uložil obvinenému M. S. peňažný trest vo výške 200 eur, obvinenému T. C. peňažný trest vo výške 350 eur a obvinenému K. J. peňažný trest vo výške 500 eur. Podľa § 57 ods. 3 TZ pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bol obvinenému M. S. ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov, obvinenému T. C. náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov a obvinenému K. J. náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov. Najvyšší súd zároveň podľa § 61 ods. 1 a 2 TZ všetkým trom obvineným zhodne uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania povolania, funkcie alebo takých činností, ktoré sú spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa vo výmere piatich rokov.

Obvinení M. S., T. C. a K. J. podali prostredníctvom obhajcu proti označenému rozsudku najvyššieho súdu dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c), g), i) Trestného poriadku (ďalej aj "TP"), lebo rozhodnutím odvolacieho súdu a v konaní, ktoré mu prechádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 317 ods. 1, § 2 ods. 1, 2, 3, 7, 10, 12, 19, § 7 ods. 1, § 119 ods. 2, § 199 ods. 3 TP a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v ich neprospech.

V podanom dovolaní v podstate zhodne ako aj v odvolaniach namietali:

- nezákonnosť uznesení o začatí trestného stíhania (body 5-9 dovolania), s doplnením, že odvolací súd - najvyšší súd sa k nezákonnosti uznesení o začatí trestného stíhania nevyjadril;

- nezákonnosť príkazov na použitie ITP (body 12-52, body 12-29 úplne zhodne s odvolaním a body 31, 34-35) s konštatovaním, že neboli odtajnené rozhodnutia sudcu o tajnom sledovaní a materiály, ktoré boli podkladom na rozhodnutia o tajnom sledovaní s vyslovením záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď vykonal dôkazy - prehratie obrazovo-zvukových záznamov, pretože z nelegálnych príkazov nemôžu vzniknúť zákonné dôkazy;

- nezákonnosť inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, ktorá viedla a skončila ich trestné stíhanie (body 53-109, 125-126, body 53-59, 61-92, 94-101 - úplne zhodne ako v odvolaní);

- v ďalšom (body 110-124) podrobne a kriticky analyzovali právne závery odvolacieho súdu s konštatovaním, že rozsudok najvyššieho súdu je arbitrárny a nepreskúmateľný, pričom ponúkli vlastné skutkové aj právne závery a vlastné hodnotenie dôkazov odlišné od záverov súdu prvého aj druhého stupňa.

Prokurátor sa k dovolaniu obvinených vyjadril v tom smere, že sa pridržiava všetkých rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového súdu, ako aj právnej argumentácie, v nich uvedenej. Za podstatu dovolania považuje legalitu inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá je daná - ako to vyplýva zo stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. V závere navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvinených podľa § 392 TP zamietol, keďže dôvody nie sú preuk