Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Sloboda prejavu sudcu v kontexte judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva
Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) s názvom Sloboda prejavu má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
Čl. 10 v ods. 2 Dohovoru spresňuje, že výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
Úvod
Európsky súd
1)
pre ľudské práva (ďalej len "súd" alebo "ESĽP") vo svojej judikatúre uznal aplikáciu čl. 10 Dohovoru na štátnych zamestnancov vo všeobecnosti (Vogt proti Nemecku, odsek 53 a Guja proti Moldavsku, odsek 52) a na zamestnancov justície (Wille proti Lichtenštajnsku, odseky 41-42, Harabin proti Slovensku, Brisc proti Rumunsku, odsek 89 týkajúci sa prokurátora).Uvedené vyplýva aj z rozsudku súdu vo veci slobody prejavu prokurátora - prípad Kövesi proti Rumunsku z 5. mája 2020 k sťažnosti č. 3594/19, v ktorom išlo o. i. o to, že sťažovateľka verejne ako vedúca prokurátorka vyjadrila názor na legislatívne reformy ovplyvňujúce justíciu.
2)
V rozsudku Kövesi proti Rumunsku súd uvádza, že povinnosť lojality a diskrečná právomoc súdnictva vyžadujú to, že rozširovanie dokonca aj primeranej informácie sa musí vykonávať so zdržanlivosťou a slušnosťou (prípad Kudeshkina proti Rusku, odsek 93). Súd zdôraznil aj to, že otázky týkajúce sa fungovania justičného systému patria do rámca verejného záujmu, o ktorých diskusia vo všeobecnosti podlieha vysokému stupňu ochrany podľa článku 10. Dokonca, ak diskutovaný problém má politické súvislosti, toto samo osebe nepostačuje na zabránenie, napríklad sudcovi, aby urobil vyhlásenie vo veci.
V demokratickom systéme konanie a opomenutie vlády musí podliehať dôkladnému preskúmaniu nielen zákonodarcom a súdnictvom, ale tiež médiami a verejnou mienkou. Problémy týkajúce sa oddelenia moci môže zahŕňať veľmi dôležité záležitosti v demokratickej spoločnosti, o ktorých má verejnosť legitímny záujem byť informovaná, a ktoré patria do rozsahu politickej diskusie.
V kontexte čl. 10 Dohovoru súd musí viať do úvahy okolnosti a celkové pozadie udalostí, ktorých sa týkali vyjadrenia. Musí sa pozrieť na napadnutý zásah z hľadiska prípadu ako celku, dať osobitný význam úradu, ktorý zastával sťažovateľ, na jeho vyjadrenia a kontext, v ktorom boli vyslovené.
Prerokovávaný prípad Kövesi proti Rumunsku treba odlíšiť od ostatných prípadov, v ktorých išlo o dôveru verejnosti v justíciu a o potrebu chrániť takúto dôveru pred deštruktívnymi útokmi. Názory a vyhlásenia, ktoré sťažovateľka vyjadrila verejne, neobsahovali žiadne útoky voči ostatným členom justície, ani sa netýkali kritiky vo vzťahu k vedeniu justície pri riešení prebiehajúcich konaní.
Naopak, sťažovateľka vyjadrila svoje názory a kritiku legislatívnych reforiem ovplyvňujúcich justíciu, stanovisko k otázkam týkajúcim sa fungovania a reformy justičného systému a právomoci prokurátora vyšetrovať korupčné trestné činy. To všetko sú otázky verejného záujmu. Jej vyjadrenia nepresiahli hranice kritiky zo striktne profesionálneho hľadiska. Preto súd zastáva názor, že postavenie sťažovateľky a vyjadrenia, ktoré jasne spadajú do kontextu diskusie o veciach veľkého záujmu verejnosti, si vyžadujú vysoký stupeň ochrany jej slobody prejavu a prísne posúdenie akéhokoľvek zásahu s korešpondujúcim úzkym priestorom voľnej úvahy priznávanej orgánom žalovaného štátu.
Rozsudky ESĽP vo veciach sťažovateľov - sudcov týkajúce sa slobody prejavu sudcu
I. Wille proti Lichtenštajnsku, rozsudok z 28. októbra 1999, sťažnosť č. 28396/953
Stručné zhrnutie skutkového stavu
V roku 1992 došlo k rozporu medzi lichtenštajnským princom a vládou Lichtenštajnska na tému politických právomocí vo vzťahu k plebiscitu o otázke pripojenia Lichtenštajnska k Európskemu hospodárskemu priestoru. V tej dobe bol sťažovateľ členom vlády. Spor bol nakoniec urovnaný spoločným vyhlásením princa, parlamentu a vlády. V roku 1993 bol sťažovateľ p. Wille princom menovaný za predsedu Správneho súdu Lichtenštajnska na dobu určitú.
V roku 1995 v rámci série prednášok o ústavných kompetenciách a základných právach predniesol p. Wille na pôde výskumného ústavu verejnú prednášku na tému Povaha a funkcie ústavného súdu Lichtenštajnska. Vyjadril v nej názor, že ústavný súd má právomoc rozhodovať o interpretácii ústavy v prípade nezhody medzi princom (vládou) a parlamentom. V nadväznosti na obsah prednášky vyšiel o tejto prednáške aj novinový článok.
Desať dní po publikovaní článku zaslal princ p. Willemu list, v ktorom pripomenul vyššie uvedený spor a jeho urovnanie a vyjadril prekvapenie nad výrokmi, ktoré p. Wille vyslovil vo svojej prednáške. List bol napísaný na úradnom papieri s erbami, bol zaslaný do miesta bydliska p. Willeho a pri mene adresáta bola uvedená jeho funkcia predsedu Správneho súdu.
Záverečná pasáž listu princa adresovaného p. Willemu mala toto znenie:
"Nanešťastie som po zverejnení resumé v Liechtensteiner Volksblatt musel uznať fakty: stále sa necítite viazaný Ústavou a hájite názory, ktoré zjavne porušujú ako ducha, tak literu tohto textu. Ktokoľvek si prečíta jeho relevantné články, môže konštatovať, že Ústavný súd nemá právomoc zasahovať, ako súdny orgán, ktorý interpretuje zákon, v prípade sporu medzi princom a ľudom (parlamentom). Podľa mojej mienky Vás Váš postoj, pán Wille, činí nespôsobilým vykonávať verejnú funkcie. Nemám v úmysle sa s Vami púšťať do dlhej verejnej či súkromnej diskusie, ale záležalo mi na tom, aby som Vás včas upozornil, že Vás odmietnem znova vymenovať do verejnej funkcie, pokiaľ budete opäť navrhnutý parlamentom alebo iným orgánom. Dúfam len, že ako predseda Správneho súdu budete vo svojich rozsudkoch rešpektovať Ústavu a zákony až do skončenia Vášho mandátu."
P. Wille následne o liste informoval predsedu parlamentu s tým, že poprel, že by vyhlásil, že sa necíti byť viazaný Ústavou a podal vysvetlenie k svojmu výskumu na tému kompetencií Ústavného súdu. Zároveň uviedol, že vzhľadom k záverom, ktoré vyvodil princ, bol jeho mandát predsedu Správneho súdu spochybnený. Predseda parlamentu následne p. Willemu oznámil, že parlament o veci diskutoval za zatvorenými dverami a jednomyseľne dospel k záveru, že jeho mandát nebol jeho právnymi názormi spochybnený.
P. Wille odpovedal na princov list, v ktorom okrem právnickéh
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 6/2021
