Stručne k novému zákonu o oznamovaní protispoločenskej činnosti

³⁾.

Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení⁴⁾.

Okrem uvedených dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, 30. apríla 2014 prijal Výbor ministrov Rady Európy odporúčanie č. 2014/7 o ochrane whistleblowerov⁵⁾, ktoré je determinované záujmom spoločnosti na predchádzaní a odhaľovaní protiprávnej, resp. protispoločenskej činnosti na jednej strane, pričom však vyplýva potreba prijímania rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (whistleblowing)⁶⁾ na strane druhej, pretože pre oznamovateľov takýchto skutočností môže od osôb, ktoré budú na základe ich informácií vyšetrované a sankcionované, vyplývať určité nebezpečenstvo ohrozenia ekonomickej stability a príjmu osoby poskytujúcej takýto charakter informácii⁷⁾.

Nová slovenská právna úprava rozširuje možnosti poskytovania ochrany nielen na oznámenie korupčného správania, ale aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti⁸⁾.

Ochrana v zmysle uvedeného zákona sa bude vzťahovať na zamestnanca⁹⁾ - oznamovateľa¹⁰⁾, ktorý ­(kumulatívne):

a) v dobrej viere¹¹⁾ uviedol¹²⁾ skutočnosti, ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo ktoré prispeli k objasneniu protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa a

b) o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.

Ochrana zamestnanca bude spočívať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho či¹³⁾:

a) takéto oznámenie¹⁴⁾ urobil smerom navonok vo forme trestného oznámenia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo

b) či takéto oznámenie urobil smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému.

Ak pôjde o trestné konanie alebo o konanie o správnom delikte, prokurátor alebo súd v trestnom konaní alebo správny orgán v konaní o správnom delikte, posúdi, či zamestnanec spĺňa podmienky oznamovateľa a či mu prináleží ochrana pred zamestnávateľom. Ochrana bude spočívať v odsúhlasení pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný súhlas zamestnanca, inšpektorátom práce.

V zmysle § 3 ods. 1 Zákona o oznamovaní protispoločenskej činnosti prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní (prokurátor) alebo správny orgán nekonajú o ochrane zamestnanca , ale len na návrh. Žiadosť¹⁵⁾ o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom možno podať zároveň s oznámením alebo počas trestného konania. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice. Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva prokurátorovi okrem konania pred súdom, kedy sa žiadosť podáva súdu, ktorý koná vo veci. Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému vo veci konať.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona o oznamovaní protispoločenskej činnosti ak prokurátor alebo súd zistí, že osoba, ktorá podala žiadosť o poskytnutie ochrany je oznamovateľom, bezodkladne písomne oznámi inšpektorátu práce, zamestnávateľovi a oznamovateľovi, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana; to neplatí, ak osoba požiadala o ochranu podľa odseku 2. Doručením písomného oznámenia prokurátora alebo súdu zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Odsúhlasovanie týchto pracovnoprávnych úkonov bude prebiehať v štandardnom správnom konaní podľa správneho poriadku, teda aj s možnosťou podania opravného prostriedku pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa¹⁶⁾.

Obdobne ako je to upravené vo viacerých iných krajinách sa ustanovuje pre všetky orgány verejnej moci a pre stredné a veľké podniky (zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami) povinnosť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania. Rôzne takéto vnútorné systémy fungujú už aj v súčasnosti v niektorých veľkých spoločnostiach alebo aj v orgánoch verejnej moci napríklad vo