Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla (ZSP 58/2024)

§ 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

Oznámením poisťovne poškodenému o spôsobe likvidácie škodovej udalosti ako tzv. totálnej škody nezaniká účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla, keďže poškodený má aj po doručení tohto oznámenia poisťovne naďalej poškodené motorové vozidlo a nemá ani vedomosť o výške poistného plnenia.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo 4/2023

Súd prvej inštancie rozsudkom z 26. júna 2019 žalobu o zaplatenie 3 688 eur s úrokom z omeškania zamietol.

Sporným v konaní bol (okrem iného) nárok na náhradu nákladov za používanie náhradného vozidla za obdobie od 4. apríla 2011 do 26. apríla 2011. Vo vzťahu k nájmu náhradného motorového vozidla súd prvej inštancie uviedol, že poškodený si na uvedené obdobie prenajal motorové vozidlo KIA CEED s nájomným vo výške 66 eur denne, spolu za 1 518 eur, pričom súd prvej inštancie mal z predložených dôkazov preukázané, že poškodený túto sumu aj uhradil. Žalovaný v konaní namietal, že obvyklou cenou nájmu pre porovnateľné vozidlo je 20 až 28 eur na deň.

Žalobca v konaní tvrdil, že oznámenie žalovaného, že ide o totálnu škodu, nie je dôvodom, ktorý by bránil nároku na náhradné vozidlo. Zo zápisu o poškodení vozidla zo 16. marca 2011 vyplývalo, že žalovaný neodporúčal opravu poškodeného vozidla, rovnako z Vyjadrenia k spôsobu likvidácie poistnej udalosti z 24. marca 2011, kedy žalovaný oznámil poškodenému, že škodovú udalosť rieši ako totálnu škodu a neodporúča opravu vozidla, keďže predpokladané náklady na opravu by presahovali jeho všeobecnú hodnotu. Z Oznámenia o poistnom plnení z 11. apríla 2011 vyplynulo, že žalovaný riešil poistnú udalosť poskytnutím poistného plnenia poškodenému vo výške 5 990 eur.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poškodený mal v čase uzatvorenia Zmluvy o požičaní vozidla 4. apríla 2011 vedomosť o tom, že škoda bude riešená ako totálna škoda a že žalovaný neodporúča poškodenému opravu, pričom žalobca súdu nepreukázal, kedy sa ako poškodený dozvedel o tom, že ide o totálnu škodu a ani kedy prijal náhradu škody vo výške 5 990 eur.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov na nájom náhradného vozidla za obdobie do oznámenia poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická. Trvanie nájmu náhradného motorového vozidla po tomto oznámení by bolo neúčelné a nie nevyhnutné. Súd prvej inštancie poukázal aj na obvyklosť ceny nájmu. Ponuky prenájmu vozidiel predložené žalovaným v danom mieste a čase zodpovedajú 50 % sumy, ktorú sa poškodený zaviazal zaplatiť ako nájomné.

Odvolací súd na základe odvolania žalobcu rozsudkom z 26. apríla 2022 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2 051,65 eur od 14. septembra 2011 do 1. marca 2016, v druhom výroku vo zvyšku zamietol a v treťom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 11,26 %.

Odvolací súd uviedol, že pri parciálnej škode, keď je poškodené vozidlo ekonomicky opraviteľné, je rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie, kedy stráca požičané vozidlo pojmový status náhradného vozidla, moment, kedy sa oprava poškodeného motor