Uplatňovanie ústavných princípov a zásad ustanovených v Legislatívnych pravidlách vlády SR v administratívnej oblasti

Na úvod predloženého príspevku považujeme za potrebné určiť východiskové myšlienkové línie, ktoré budeme v nasledujúcom texte analyzovať. Tieto budú zároveň predstavovať podstatné cieľové určenia, ktoré si v úvode vytýčime a pokúsime sa ich v nasledujúcom texte docieliť.

Pre správne uplatňovanie jednotlivých zásad ustanovených v Legislatívnych pravidlách vlády SR treba vhodne interpretovať ústavnoprávne princípy, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky. Zastávame pritom názor, že nejde len o princípy, ktoré sú podstatné pre právny poriadok, ale aj o východiskové interpretačné pravidlá, podstatné myšlienkové línie, ktoré majú význam pre každú legislatívnu aktivitu prebiehajúcu v rámci verejnej správy. Preto v úvodnej časti príspevku budeme venovať náležitú pozornosť analytickému rozboru jednotlivých ústavnoprávnych princípov s praktickými príkladmi z administratívnoprávnej oblasti.

Z ústavnoprávnych princípov priamo vyplývajú, resp. sú odvodené zásady legislatívneho procesu ustanovené v Legislatívnych pravidlách vlády SR. Uvedené zásady sú ustanovené pre tvorbu návrhov zákonov a vykonávacích právnych predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že sa v konečnom dôsledku budeme zaoberať procesnou stránkou tvorby práva. Jednotlivé zásady ustanovené v Legislatívnych pravidlách vlády SR budeme analyzovať v praktickom význame administratívnoprávnej oblasti, teda poukážeme na ich uplatnenie v rámci legislatívneho procesu v správnom práve. Nevyhneme sa pritom ani aktuálnym problémom v súvislosti s Legislatívnymi pravidlami vlády SR, ako sú napríklad otázky právneho charakteru legislatívnych pravidiel, teda či by nemali mať zákonnú právnu silu. Z pohľadu ich zaraďovania v rámci právneho poriadku totiž nastávajú problémy a tento právny predpis má len odporúčací charakter. Závisí teda od aktivity Legislatívnej rady vlády SR, do akej miery zabezpečí aplikovanie alebo dodržiavanie legislatívnych pravidiel vlády v rámci legislatívneho procesu.

V neposlednom rade sa pokúsime o zjednocujúci efekt predloženého príspevku, teda aby sa všeobecno-teoretické poznatky, prezentované v tomto príspevku uviedli v praktickej rovine a tak sa tento príspevok mohol stať hodnotným pre odbornú verejnosť, prípadne pre tých, ktorí sa venujú legislatívnemu procesu.

Na úvod tejto časti považujeme za potrebné uviesť, že v rámci Ústavy SR rozlišujeme veľký počet jednotlivých ústavnoprávnych princípov, ktoré majú podstatný interpretačný charakter. Z hľadiska zamerania nášho príspevku sa nebudeme venovať analytickým spôsobom všetkým ústavnoprávnym princípom, ale len tým, ktoré majú jasný význam pre legislatívny proces, teda tým, ktoré sú podstatné pre priebeh legislatívneho procesu.

Pri tvorbe zákonov jednotlivými ministerstvami, ako ústrednými orgánmi štátnej správy, treba predovšetkým dodržiavať jednotlivé ustanovenia Ústavy SR. Kľúčovým v tomto smere je čl. 1 ústavy, ktorý ustanovuje princíp právnej istoty. Uvedený princíp kladie dôraz na stabilitu zákonnej právnej úpravy. Pri tvorbe zákonov by sa mali predvídať jednotlivé situácie, ktoré v spoločenskom živote môžu nastať, pričom nie je vhodné, aby sa zákony často novelizovali, čo oslabuje už uvedený princíp právnej istoty