Určenie dane podľa pomôcok

Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu 19. mája 2011, vedenou pod sp. zn. 2 S 4/2011, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2011, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu V. n. T. z 15. októbra 2007, ktorým bol za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2002 platiteľovi dane z pridanej hodnoty A. F. - žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 289,94 €.

Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu 19. mája 2011, vedenou pod sp. zn. 2 S 5/2011, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2011, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu V. n. T. z 15. októbra 2007, ktorým bol za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2002 žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 6 813,48 €.

Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu 19. mája 2011, vedenou pod sp. zn. 2 S 6/2011, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2011, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu V. n. T. z 15. októbra 2007, ktorým bol za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2002 žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 5 558,42 €.

Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu 19. mája 2011, vedenou pod sp. zn. 2 S 7/2011, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2011, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu V. n. T. z 15. októbra 2007, ktorým bol za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002 žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 322,97 €.

Vzhľadom na totožnosť účastníkov a skutkovú súvislosť napadnutých rozhodnutí krajský súd postupom podľa § 112 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP) spojil veci na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 2 S 4/2011.

Krajský súd v P. napadnutým rozsudkom č. k. 2 S 4/2011-63 z 5. októbra 2012 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), e) OSP zrušil rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dospel k odlišnému názoru, aký vyslovil žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, že boli splnené zákonné podmienky pre postup správcu dane podľa § 29 ods. 5 a 6 v spojení s § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 511/1992 Zb."), preto rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2011 zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a pre vadu, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Uviedol, že určenie dane podľa pomôcok je osobitným sankčným prostriedkom postihujúcim daňové subjekty, ktoré si nesplnili v procese dokazovania niektorú zo zákonných povinností, v konkrétnom prípade povinnosť zakotvenú v § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Mal za nesporné, že ustanovenie § 48 ods. 4 cit. zákona završuje sankčný charakter určenia dane podľa pomôcok, nakoľko žalobcovi neumožňuje donútiť odvolací orgán k tomu, aby skúmal meritum daňovej veci, ale naopak predmetom redukovaného skúmania je iba zákonnosť postupu správcu dane. Konštatoval, že úlohou žalovaného v predmetnej veci bolo preto v zmysle § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. preskúmať dodržanie zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 cit. zákona. Vyslovil, že len v prípade, ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup boli dodržané, potom odvolanie ako nedôvodné zamietne. Dodal, že odvolacie námietky žalobcu boli totožné s námietkami uvedenými v žalobách, konkrétne že postup podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. nebol dodržaný.

Ďalej uviedol, že jednotlivé ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. treba vykladať vo vzájomnej súvislosti. Zdôraznil, že ak sa v § 2 ods. 1 cit. zákona hovorí okrem iného o zachovávaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, a v § 44 ods. 3 cit. zákona o povinnosti správcu dane pri vyrubení dane podľa pomôcok prihliadať tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, pričom pomôckou sú aj daňové spisy iných daňových subjektov (§ 29 ods. 6 zákona), všetky tieto ustanovenia sú nepoužiteľné a bez významu, ak to, aké pomôcky si správca dane zaobstará, bude záležať len na jeho subjektívnom posúdení a zvážení. Považoval za zrejmé, že ak si nezaobstará spis, resp. spisy iných daňových subjektov s podobným predmetom činnosti, nemôže ani teoreticky zistiť okolnosti, ktoré by mohli byť v prospech daňového subjektu, čo súčasne znamená, že nemá ani povinnosť na ne podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prihliadať.

Dal do pozornosti, že z preskúmavaných rozhodnutí žalovaného nevyplýva, že by správca