Vedľajší účastník. Právny záujem na výsledku sporu

Krajský súd v B., ako súd prvostupňový, uznesením č. k. 17 Cb 122/2003-291 zo 4. februára 2008, nepripustil, aby do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpila Slovenská republika - MH SR

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Slovenská republika - MH SR v priebehu súdneho konania navrhla svoje pristúpenie do konania, ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Návrh na pristúpenie odôvodnila tým, že bola a je vlastníkom akcií T., a.s., ktorých vlastníctvo si prisvojujú žalobcovia; že je sporná otázka, či žalobcovia sú, resp. boli, v rozhodnom čase riadnymi akcionármi spoločnosti T., a.s., keď mal žalovaný splniť svoje evidenčné povinnosti, a preto, ak má súd rozhodovať o priznaní akýchkoľvek akcionárskych práv žalobcom, musí v prvom rade posúdiť otázku, či sa žalobcovia akcionármi skutočne stali a či sú nimi aj naďalej.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného uviedol, že v tejto právnej veci treba skúmať nielen právne vzťahy založené zrušujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 143/01, ale aj to, či sa žalobcovia vôbec stali akcionármi spoločnosti T., a.s., a to najmä s ohľadom na právnu skutočnosť, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Obdo 5/2005 z 28. júna 2006, ktorý do konania predložila Slovenská republika - MH SR, žalobcovia nenadobudli akcie spoločnosti T., a.s., v dôsledku čoho nie sú aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany akcionárskych práv.

Riešenie tejto prejudiciálnej otázky, ako aj výsledok tohto konania, sa priamo dotýka práv Slovenskej republiky - MH SR, t.j. subjektu, ktorý v súčasnosti akcionárske práva k dotknutým akciám vykonáva, a pre ktorý výsledok konania bude znamenať spochybnenie alebo potvrdenie jeho postavenia, ako akcionára spoločnosti T., a.s., a preto jeho právny záujem na výsledku tohto konania je absolútne nespochybniteľný.

Prvostupňový súd preskúmal návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v zmysle ustanovenia § 93 OSP a ozrejmil, že predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je predovšetkým vôľa vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a existencia právneho záujmu na výsledku konania, t.j. že jeho právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené. Pokladal za potrebné riešiť otázku, či Slovenská republika - MH SR má právny záujem na výsledku sporu, podľa hmotného práva.

Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že predmetom tohto konania je oprava chybného zápisu v evidencii žalovaného, vykonaná žalovaným 9. decembra 1998, v rozpore so zákonom na základe nulitného aktu MF SR č. 043/1998/SAN z 9. decembra 1998, ktorý bol zrušený súdnym rozhodnutím a vo veci tohto zrušeného rozhodnutia nové rozhodnutie vydané nebolo. Opravu chybného zápisu žalovanému ukladá zákon. Ďalej zhodnotil vyjadrenie žalobcov k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka, ktorí poukázali na skutočnosť, že otázka platnosti a zákonnosti exekúcie, v ktorej žalobcovia nadobudli spolu 647 akcií obchodnej spoločnosti T., a.s., B., bola vyriešená, a to nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/2007-37 z 11. decembra 2007, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ predmetné akcie nadobudol, a že ich nadobudol v exekúcii.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že v zmysle uvedeného nálezu Ústavného súdu SR nemôže byť v predmetnom konaní (17 Cb 122/2003) otázka vlastníctva k akciám spoločnosti T., a.s., riešená ako predbežná otázka, ktorej zodpovedanie by malo zásadný význam pre rozhodnutie o petite žaloby ako takom, ako aj pre právne postavenie vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je existencia právneho záujmu na výsledku konania, tzn. že jeho právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené. V tejto súvislosti uviedol, že v predmetnom konaní žiadajú žalobcovia nahradiť prejav vôle žalovaného tak, že žalovaný opravuje chybné zápisy v evidencii zaknihovaných akcií T., a.s., a keďže toho času majú akcie podobu listinných cenných papierov, výsledok tohto konania sa navrhovateľa na vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nijako nedotkne.

Z týchto dôvodov návrhu na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 OSP nevyhovel.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, uznesením č. k. 6 Obo 77/2008-346 z 29. mája 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. júna 2008, na odvolanie žalovaného a Slovenskej republiky - MH SR, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 OSP.

Stotožňujúc sa s právnym názorom prvostupňového súdu konštatoval, že nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07-37 z 11.12.2007 potvrdil zákonnosť nadobudnutia akcií T., a.s., žalobcom v VII. rade - T., spol. s r. o. (terajší žalobca v piatom rade), ale týmto nálezom bola potvrdená aj zákonnosť nadobudnutia akcií a.s., T., Bratislava, žalobcami v prvom až štvrtom rade (terajší žalobcovia v prvom až štvrtom rade). Keďže otázka platnosti a zákonnosti exekúcie, v ktorej žalobcovia v prvom až štvrtom rade (terajší žalobcovia v prvom až štvrtom rade) nadobudli 647 akcií obchodnej spoločnosti T., a.s., B., bola uvedeným nálezom ústavného súdu vyriešená, nie je, podľa odvolacieho súdu, dôvod na jej opätovné riešenie. Ďalej uviedol, že ak odvolateľ Slovenská republika - MH SR je názoru, že otázku vlastníctva k akciám spoločnosti T., a.s., nemôže súd prvého stupňa riešiť ako prejudiciálnu otázku a o vlastníctve môže rozhodnúť len Krajský súd v K. v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 1272/2002, potom sám popiera svoj právny záujem na výsledku konania. Za irelevantnú označil odvolací súd aj námietku odvolateľa - Slovenskej republiky - MH SR, týkajúcu sa obsahu rozhodnutia Ústavného súdu ČR č. ÚS 553/03 o posudzovaní otázky právneho záujmu, dôvodiac nezáväznosťou rozhodnutí Ústavného súdu ČR na území SR.

Generálny prokurátor SR podal na základe podnetu Slovenskej republiky - MH SR v zákonom ustanovenej lehote podľa § 243e ods. 1 OSP mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR, ako súdu odvolacieho, č. k. 6 Obo 77/2008-346 z 29. mája 2008, právoplatnému 25. júna 2008, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v B., ako súdu prvostupňového, č. k. 17 Cb 122/2003-291 zo 4. februára 2008. Toto právoplatné potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napáda v celom rozsahu z dôvodu uvedeného v § 243f ods. 1 písm. c) OSP tvrdiac, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávne právne posúdenie veci vzhliadol generálny prokurátor v tom, že súdy (prvostupňový i odvolací, keďže odvolací potvrdil prvostupňové rozhodnutie) nesprávne právne posúdili otázku splnenia