Vedľajšie účastníctvo - vznik

Krajský súd uznesením z 21. marca 2012 pripustil do konania G. poisťovňu ako vedľajšiu účastníčku na strane žalovanej v prvom rade.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná v prvom rade po začatí odvolacieho konania navrhla, aby do konania vstúpila G. poisťovňa, ktorá však žiadala tento návrh zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že nemá právny záujem na výsledku predmetného súdneho sporu, keďže nie je dané hmotné právo, ktoré by ju zaväzovalo plniť náhradu nemajetkovej ujmy uplatňovanú v konaní žalobkyňou. Mala za to, že uvedené právo je až následnou škodou, nevzniknutou v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a nekrytou rozsahom dojednaného zmluvného poistenia upravenom v § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa názoru odvolacieho súdu mala pre posúdenie dôvodnosti nesúhlasu poisťovne rozhodujúci význam otázka, čo treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone č. 381/2001 Z.z. Vychádzal z riešenia, že pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. V tejto spojitosti poukázal aj na obdobný prístup pri chápaní pojmu škoda v komunitárnom práve, konkrétne v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole