Vplyv pandémie COVID-19 na oblasť justície

Koronavírus vyvolal krízu, ktorá sa nezastavuje na hraniciach a ktorá ovplyvňuje všetky oblasti nášho života. Európska justícia v tomto nie je výnimkou. Cieľom textu je poskytnúť prehľad opatrení prijatých v rámci EÚ v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktoré ovplyvňujú súdnictvo, vnútroštátne orgány a právnikov, ale aj podniky a občanov. Keďže situácia sa rýchlo mení a informácie o tejto oblasti sa neustále upravujú, táto stránka je pravidelne aktualizovaná, aby zachytávala všetky zmeny. Rada Európy vytvorila aj webovú stránku týkajúcu sa vnútroštátnych opatrení v oblasti justície v súvislosti s pandémiou COVID-19 .

Môžu vzniknúť situácie, keď občania a podniky potrebujú začať procesný úkon v cezhraničnej veci, ale nemôžu ho vykonať v dôsledku mimoriadnych opatrení prijatých v členskom štáte EÚ s cieľom zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19. Tieto opatrenia môžu spôsobiť úplné alebo čiastočné zastavenie práce súdov a orgánov, ktoré by občania a podniky mohli potrebovať, dočasnú nemožnosť získať právnu pomoc, problémy s prístupom k informáciám, ktoré bežne poskytujú príslušné orgány, ďalšie praktické problémy, napríklad meškanie pri výkone rozhodnutia v cezhraničnej záležitosti alebo pri doručovaní súdnej písomnosti, dočasné úpravy v komunikácii s verejnosťou (e-mailom, telefonicky, poštou). V porovnávacej tabuľke "Vplyv ochorenia Covid-19 na justičnú spoluprácu v občianskych veciach" je uvedený prehľad informácií, ktoré poskytujú kontaktné miesta EJS, pokiaľ ide o dočasné opatrenia prijímané v členských štátoch EÚ.

Osobitné opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty, nemajú priamy vplyv na lehoty ustanovené v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa občianskych a obchodných vecí. Väčšina lehôt upravených právom EÚ nemá priame dôsledky pri ich uplynutí. Ich uplynutie vo väčšine prípadov nevedie k priamym dôsledkom pre orgány, súdy ani občanov, s výnimkou vzniku možného meškania. V mnohých iných prípadoch nástroje EÚ, ktorými sa ustanovujú lehoty, umožňujú výnimky za mimoriadnych okolností a tie by sa mohli vzťahovať aj na súčasnú mimoriadnu situáciu, ak je napríklad činnosť orgánov alebo súdov závažne narušená, príp. je dokonca úplne zastavená. Uplynutie ďalších lehôt ustanovených nástrojmi EÚ však môže pripraviť občanov alebo súdy o možnosť uplatniť procesné postupy, ako je napríklad podanie odvolania proti rozhodnutiu, s nezvratnými dôsledkami v súdnom konaní a bez priestoru na predĺženie alebo uľahčenie, ktoré umožňuje konkrétny nástroj EÚ. V takých prípadoch nemožno od začiatku predpokladať, že okolnosti vyplývajúce z tejto krízy odôvodňujú odchýlenie sa od práva Únie, pokiaľ ide o lehoty. Zároveň je zrejmé, že kríza spôsobná ochorením COVID-19 vytvára mimoriadnu situáciu, ktorá predstavuje závažné problémy pre občanov aj orgány a môže vytvárať situácie, keď plnenie povinností ustanovených právom Únie dočasne nie je možné alebo je neprimerane obťažné. Z toho dôvodu by zachovanie účinného prístupu k spravodlivosti malo byť dôležitým kritériom pri posudzovaní či lehota uplynula a aké procesné dôsledky môžu vyplynúť z tohto uplynutia lehoty. Napríklad celkové obmedzenia spoločenského života, ktoré ovplyvňujú súdy, ale aj poštové služby ako aj možnosť obrátiť sa na právnika a vypracovať podanie na súd, by mohli ohroziť prístup občanov k spravodlivosti.

Preto môže byť v závislosti od konkrétnych okolností odôvodnené nezapočítavať dobu trvania krízy do plynutia procesných lehôt. Líšiť sa to môže podľa konkrétnych situácií: ak súdy konajú normálne v naliehavých veciach rodinného práva, keďže tie sú prioritné, možno trvať na dodržiavaní daných lehôt. Pri tomto posudzovaní môže rozhodnutie členského štátu o prerušení plynutia lehôt podľa vnútroštátneho práva slúžiť ako dôležitý referenčný bod (aj keby priamo neovplyvňovalo z právneho hľadiska lehoty ustanovené podľa práva EÚ) s cieľom posúdiť, či účinný prístup k spravodlivosti je sťažený do takej miery, že zastavenie plynutia lehôt možno považovať za odôvodnené aj v prípade lehôt ustanovených podľa práva EÚ: predovšetkým pokiaľ ide o spoluprácu medzi orgánmi alebo súdmi, napr. v prípade lehôt ustanovených v čl. 6 nariadenia (ES) č. 1393/2007 pre potvrdenie prijatia prijímajúcim orgánom alebo v čl. 13 ods. 4 smernice 2002/8/ES o právnej pomoci , alebo čl. 18 nariadenia o európskom príkaze na zablokovanie účtov , , v ktorom je ustanovená lehota šiestich týždňov, dokedy môže iný súd prijať právomoc, inak súd, ktorý začal konanie ako prvý, pokračuje vo výkone svojej právomoci; článok 6 nariadenia o doručovaní písomností , v ktorom je ustanovená lehota jedného týždňa, dokedy môže príjemca odmietnuť doručenie písomnosti, čl. 19 ods. 2 nariadenia o vyživovacej povinnosti