Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Všeobecne záväzné nariadenie
62/2015
Všeobecne záväzné nariadenie
§ 12 ods. 2, § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
§ 219 ods. 1, 2, § 250zfa ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku
§ 25 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších prepisov
Zákonodarca zveril do právomoci správneho súdu konať a rozhodovať o návrhu prokurátora na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce alebo vyššieho územného celku so zákonom.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
8 Svzn 1/2013
Skutkový stav:
Krajský súd v B. B. napadnutým rozsudkom o návrhu Okresnej prokuratúry Ž. /n. H. rozhodol tak, že vyslovil nesúlad ustanovenia § 4 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len "VZN") obce S. T. č. 1/2013 o dani z nehnuteľností s ustanovením § 12 ods. 2 a § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 582/2004 Z.z."). Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd postupom podľa § 250zfa ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP) nesúlad napadnutého VZN č. 1/2013 so zákonom posudzoval v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 12 ods. 1, 2 v spojení s § 140f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. Konštatoval, že ustanovenie § 4 ods. 1 cit. VZN upravuje sadzby dane z nehnuteľností na území S. T. v rozpätí od najnižšej sadzby 0,150 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy po sadzbu 5,500 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Ďalej konštatoval, že VZN č. 1/2013 bolo schválené uznesením obecného zastupiteľstva č. 8/2012 zo 14. decembra 2012 s tým, že toto nariadenie nadobúda podľa § 10 účinnosť 1. januára 2013 a podľa § 9 ods. 1 dňom jeho účinnosti sa zrušuje VZN o dani z nehnuteľností platné na rok 2012 (č. 1/2012 zo 14. decembra 2011). Z uvedeného vyvodil, že k vydaniu, schváleniu a k účinnosti VZN o dani z nehnuteľností pre rok 2013 došlo za účinnosti zmeneného ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., keď novela podľa zákona č. 460/2011 bola účinná od 1. decembra 2012. Vyslovil, že odporca ako správca dane mal preto pri vydávaní nového VZN č. 1/2013 postupovať v celom rozsahu podľa zákona č. 582/2004 Z.z. v znení platnom od 1. decembra 2012, teda že pri ustanovení ročnej sadzby dane zo stavieb táto už nesmela presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane.
Súd poukázal na skutočnosť, že v danom prípade najnižšia sadzba dane bola určená vo výške 0,150 € a najvyššia sadzba podľa § 4 VZN bola 5,500 €, čo predstavuje 36,666-násobok najnižšej sadzby, čím došlo k presiahnutiu najvyššej hranice ustanovenej novelou § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. Dospel k záveru, že pokiaľ bolo prijaté nové VZN v celku po 1. decembri 2012, tak išlo o novú úpravu dane, hoci v skutočnosti nedošlo k zmene sadzieb oproti predchádzajúcemu VZN platnému pre rok 2012, preto pre obec už platila úprava zákona účinná po 1. decembri 2012. Teda pokiaľ obec vydala úplne nové VZN o dani z nehnuteľností pre rok 2013, schvaľované za účinnosti novely § 12 ods. 2 cit. zákona, nemožno už hovoriť o zmenách sadzby dane, ako to upravuje prechodné ustanovenie § 104f ods. 3 k úpravám zákona č. 582/2004 Z.z. účinným od 1. decembra 2012. Vo vzťahu k námietke žalovaného, ktorý odkazoval aj na použitie § 104f ods. 8 zákona č. 582/2004 Z.z., uviedol, že toto ustanovenie nesúvisí s § 104f ods. 3, keďže sa týka otázky vyrubovania poplatku v prípadoch, ak poplatok nebol vyrubovaný podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012. Doplnil, že vada týkajúca sa textu § 4 VZN a jeho chýbajúceho ods. 2 a 3, bola žalovaným odstránená, čo preukazuje oznámenie o oprave tlačovej chyby, preto sa touto námietkou odporcu už nezaoberal.
Odporca podal proti predmetnému rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. B. č. k. 23S/186/2013-53 z 11. septembra 2013 zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Zároveň navrhol priznať odporcovi trovy právneho zastúpenia.
V podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. c), d), f) OSP neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že pri určovaní výšky sadzieb jednotlivých daní z nehnuteľností odporca postupoval v zmysle pokynov Ministerstva financií SR (ďalej len "ministerstvo financií") a daň z nehnuteľností pre rok 2013 nezvyšoval, teda ponechal rovnaké sadzby pre jednotlivé dane z nehnuteľností ako v roku 2012. Poukázal na skutočnosť, že správca dane výšku sadzieb dane zo stavieb v nasledujúcom zdaňovacom období nemenil, tieto teda zo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).