Vydržanie veci manželmi

rozsudkom zamietol žalobu, ktorú žalobcovia podali 15. októbra 1993, a ktorou sa domáhali určenia, že právnym titulom vydržania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a záhrady v B.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobcovia užívajú sporné nehnuteľnosti od roku 1968, kedy ich (ako kupujúci v prvom a druhom rade) odkúpili od žalovaných (ako predávajúcich v prvom a druhom rade) kúpnou zmluvou zo 4. októbra 1968 registrovanou štátnym notárstvom. V tom čase išlo o nehnuteľnosti v katastrálnom území R. zapísané na liste vlastníctva č. 216 ako rodinný dom č. súp. 994 a pozemok vedený ako parcela č. 698 - zastavaná plocha vo výmere 135 m2 a parcela č. 699 - záhrada vo výmere 415 m2.

rozsudkom z 20. októbra 1993 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Mestského súdu v B. zo 7. júla 1994 určil, že uvedená kúpna zmluva je neplatná, lebo ju (ako preukázali výsledky dokazovania, vykonaného tiež posudkom znalca - grafológa) nepodpísala predávajúca v druhom rade. Navyše išlo o simulovaný právny úkon, ktorým účastníci chceli vo vtedajšej vnútropolitickej situácii predísť prepadnutiu majetku predávajúcich v prospech štátu po ich emigrácii.

Tento zámer účastníkov súdy vyvodili aj zo skutočnosti, že žalobca v prvom rade a žalovaný v druhom rade 10. augusta 1969, teda po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, uzavreli zmluvu o nájme sporných nehnuteľností na čas, po ktorý sa žalovaní budú zdržiavať v zahraničí. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa žalobcovia touto neplatnou kúpnou zmluvou nenadobudli vlastníctvo sporných nehnuteľností a so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých vstúpili do ich užívania, nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi v tom zmysle, že sporné nehnuteľnosti užívajú ako svoje. V dôsledku toho nemohli nadobudnúť ich vlastníctvo ani vydržaním. Žalobu preto zamietol.

Na v prvom a druhom rade krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a označil ich za vecne správne.

Podľa jeho názoru neobstojí tvrdenie, že žalobkyňa v druhom rade nemala vedomosť o okolnostiach, za ktorých bola uzavretá kúpna a nájomná zmluva, a že teda jej držba bola dobromyseľná. Odvolací súd pri tom poukázal na skutočnosť, že žalobcovia boli už v čase vstupu do užívania nehnuteľností manželmi a sú nimi aj naďalej. Podľa jeho právneho názoru už tým, že jeden z manželov (žalobca v druhom rade) užívajúcich sporné nehnuteľnosti nebol dobromyseľný, nemohlo dôjsť k ich nadobudnutiu do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov; bolo by v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by výkonom práv jedného z manželov (držbou nehnuteľností) malo dôjsť k vydržaniu nehnuteľnosti (do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov) v situácii, že druhý z manželov nebol dobromyseľný. Ako ďalej uviedol odvolací súd, spôsobilým predmetom vydržania je v danom prípade len dom; pozemok zastavaný sporným rodinným domom a k nemu priľahlá záhrada boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy v "štátnom socialistickom vlastníctve" a bolo k nemu zriadené (len) právo osobného užívania. Podľa ustanovenia § 135a ods. 3 OZ v znení do 31. decembra 1991 (ďalej aj "OZ") nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo tohto pozemku vydržaním a so zreteľom na dobu užívania od uvedeného dňa do podania žaloby nemohol byť pozemo