Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Zastúpenie svedka v trestnom konaní

Autor v príspevku predkladá racionálne pochybnosti v otázke zastúpenia svedka v trestnom konaní a práva na právnu pomoc de lege lata v kontexte nálezu Ústavného súdu SR, judikujúceho právo na právnu pomoc svedka pri jeho výsluchu.

The author of this paper presents rational doubts regarding the witness representation in criminal procedures and the right for legal assistance de lege lata in the context of the decision of the Constitutional Court of the Slovak Republic judging the right to legal assistance of a witness during their interrogation.

FRAŇO, J. D.: Zastúpenie svedka v trestnom konaní; Justičná revue, 76, 2024, č. 6-7, s. 684 – 692.

Kľúčové slová: zastúpenie, právne zastúpenie, svedok, trestné konanie, trestné právo.

Key words: representation, legal representation, witness, criminal procedure, criminal law.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

Úvod
Svedok je odpradávna jedným z najdôležitejších prameňov dôkazu v každom type konania a výsluch svedka zároveň jedným z najčastejšie využívaných dôkazných prostriedkov. Úlohu svedka v trestnom procese nemožno bez ďalšieho porovnávať s úlohou svedka v civilnom procese, správnom konaní, či v správnom súdnictve, pretože hroziace následky trestného konania, a to najmä pre obvineného, sú mimoriadne závažné (strata osobnej slobody), no nepochybne možno ustáliť, že úloha svedka je nezastupiteľná. V aplikačnej praxi skôr zriedkavé, no predsa možné zastúpenie svedka judikoval dávnejšie Ústavný súd SR a postavil tak na pomyselnú misku váh ústavné právo svedka na zákaz sebaobvinenia a právo na právnu pomoc a právo obvineného na spravodlivý proces, právo na osobnú slobodu a právo na obhajobu.
Svedok v trestnom konaní
Svedkom je vo všeobecnosti fyzická osoba, ktorá dokáže vnímať a reprodukovať svojimi zmyslami skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci.
1)
Uvedené atribúty sú zároveň základnými pozitívne vymedzenými predpokladmi na to, aby niekto mohol byť svedkom.
V trestnom konaní je svedok charakterizovaný precíznejšie, ako "fyzická osoba, ktorá je predvolaná niektorým z orgánov činných v trestnom konaní, súdom alebo zabezpečená/obstaraná k výsluchu procesnou stranou, aby uviedla všetky jej známe skutočnosti, ktoré vnímala svojimi zmyslami a ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci"
2)
. Pokiaľ ide o vnímanie, odborná spisba sa zhoduje, že svedok skutočnosti musel vidieť, počuť, cítiť, alebo inak vnímať svojimi zmyslami.
3)
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení účinnom do 14.3.2024 (ďalej len "TP") neupravuje negatívne vymedzenie pojmu svedok, preto svedkom môže byť v podstate ktokoľvek v zmysle uvedeného
ut supra
.
Štruktúrovanejším pojmologickým aparátom je doktrinálne delenie pojmu svedka z materiálneho a formálneho hľadiska. Za svedka z materiálneho hľadiska sa považuje fyzická osoba, ktorá vnímala skutočnosti, ktoré môžu byť podkladom pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorá však o nich môže vypovedať bez ohľadu na to, či už bola orgánom činným v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") alebo súdom, alebo niektorou zo strán vyzvaná k výpovedi, alebo sa sama prihlásila. Vo formálnom slova zmysle je za svedka považovaná fyzická osoba, ktorá má práva a povinnosti svedka podľa TP, teda bola OČTK alebo súdom predvolaná k výsluchu alebo sa sama či na podnet niektorej zo strán dostavila k podaniu svedeckej výpovede na OČTK alebo súde.
4)
Svedok spravidla nie je považovaný za subjekt trestného konania, pretože subjektom trestného konania je podľa § 10 ods. 10 TP každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu TP na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti, pričom podľa odbornej spisby
5)
svedkovi TP tieto práva a povinnosti nepriznáva, resp. priznáva len v rozsahu svedočného, ak sa o ňom rozhoduje v trestnom konaní.
S uvedenými konštatáciami sa nemôžeme bezvýhradne stotožniť, pretože TPna vplyv a priebeh trestného konania svedkovi priznáva viaceré práva a povinnosti. Nemá síce právo podať opravný prostriedok, nahliadať do spisu, robiť návrhy a podobne, teda vlastnými právnymi úkonmi ovplyvniť procesný dej (procesný priebeh) trestného konania, avšak má právo odoprieť výpoveď, keď v prípadoch napr. domáceho násilia, či sexuálneho zneužívania, sú svedkovia s právom odopretia výpovede
6)
často kľúčoví. Preto prinajmenšom uplatnením tohto (súc špecifického) práva svedka (v osobitnom postavení) môže svedok vykonať vplyv na priebeh konania, najmä v prípadoch, ak ide o jediných svedkov, čím v konečnom dôsledku nemožno nado všetku pochybnosť konštatovať vinu obvineného.
Svedkovi z TP však napokon vyplývajú aj povinnosti, predovšetkým dostaviť sa na základe predvolania na výsluch, vypovedať pravdu a nič nezamlčať (zásada generálnej svedeckej povinnosti), ktoré, naviac, môžu byť vynútiteľné (predvedenie svedka, zabezpečenie svedka, resp. trestné následky krivej výpovede). Navyše, hoci mierne
ad absurdum
, pokiaľ ide o svedočné a rozhodovanie o ňom, toto samo osebe nemá žiaden zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie, pretože ide len o procesnú súčasť zabezpečujúcu účasť svedka v konaní tak, aby on sám neutrpel finančnú ujmu spojenú so záujmom štátu (spoločnosti) na riadnom zistení trestného činu a jeho páchateľa.
Výsluch svedka
Na výsluch svedka možno nahliadať z trestno-procesného alebo kriminalistického hľadiska. Z trestno-procesného hľadiska je prvým úkonom obstaranie (vyhľadanie) a následné predvolanie svedka, resp. za splnenia zákonných podmienok v prípade nedostavenia sa jeho predvedenie, či zabezpečenie svedka v konaní pred súdom. V prípade dostavenia sa svedka sa zisťuje pred jeho výsluchom jeho totožnosť a pomer k obvinenému, a ak sa vypočúva ako svedok prezidentom PZ poverený príslušník PZ o skutočnostiach získaných agentom, súd do zápisnice uvedie príslušné krycie údaje agenta a meno, priezvisko a pracovisko povereného príslušníka PZ. Na začiatku výsluchu sa zisťuje jeho pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranám, a podľa potreby aj pre
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 6-7/2024

6-7/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov