Podstatná chyba konania v dôsledku nedostatočného poučenia o práve odoprieť výpoveď

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. Ch. uznaný za vinného v bode 1) zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) TZ s odkazom na § 138 písm. b) TZ, ...

... pretože od presne nezistenej doby roku 2000 až do 21. júna 2007, pod vplyvom alkoholu v nepravidelných časovo skracujúcich sa intervaloch, v rodinnom dome v mieste trvalého bydliska týral svoju manželku I. Ch. tak, že ju bíjaval, vyhrážal sa jej zabitím, vyhadzoval ju z domu a ponižoval ju, nútil ju, aby ho prosila a na lekárskom ošetrení nepriznala, že ju fyzicky napádal a spôsoboval jej zranenia, čím u nej vyvolával strach a stres až do takej miery, že bola nútená vyhľadať pomoc u odborného lekára - psychiatra, pričom toto jeho konanie sa podieľalo na vzniku stredne ťažkej periodickej depresívnej poruchy vyžadujúcej dlhodobé liečenia pre ktorú bola opakovane, a to od 28. marca 2006 do 17. mája 2006, od 29. júna 2006 do 21. augusta 2006 a od 5. júna 2007 až do 30. septembra 2007 práceneschopná. V bode 2) rozsudku bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b) TZ s odkazom na § 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c) TZ pretože 19. júna 2007 v čase o 18.00 hod. v obci M. H. v rodinnom dome sa vyhrážal svojej dcére Iv. Ch. fyzickou likvidáciou, pričom ju i fyzicky napadol tak, že ju udrel päsťou do tv