Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Zisťovanie skutkového stavu veci
20/2014
Zisťovanie skutkového stavu veci
§ 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov
§ 47 ods. 1 a 3 v nadväznosti na § 8, § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 3 v nadväznosti na § 15 ods. 8 písm. b) a § 49 ods. 7 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
§ 250j ods. 2 písm. c), § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
Úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
8 Sžf 17/2010
Skutkový stav:
Krajský súd v N.
rozsudkom č. k. 11 S 109/2009-107 zo 16. februára 2010, zamietol žalobu žalobcu , ktorým bol podľa § 44 ods.
6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len "zákon o správe daní") žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") za zdaňovacie obdobie jún 2007 v celkovej sume 8 351,98 € (251 612 Sk), z dôvodu porušenia § 47 ods. 1 a 3 v nadväznosti na § 8, § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 3 v nadväznosti na § 15 ods. 8 písm. b) a § 49 ods. 7 písm. a) a c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), z toho dôvodu, že jednak dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane a nepriznal daň zo služby dodanej zahraničnou osobou, keď odpočítal daň z prenájmu osobného automobilu a odpočítal daň zo služieb, ktoré použil na účely pohostenia a zábavy.
Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu vymedzenom žalobou, keďže žalobca napadol rozhodnutie žalovaného iba v častiach týkajúcich sa dodania tovaru do tretej krajiny a nepreukázania jeho oslobodenia od dane jednotným colným vyhlásením a nepriznania dane zo služby dodanej zahraničnou osobou, dospel krajský súd k záveru, že tieto sú vecne správne a v súlade so zákonom.
Z obsahu administratívnych spisov krajský súd zistil, že prípade dodania tovaru do tretej krajiny na základe oznámenia Colného úradu T. zo 16. apríla 2008 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za obdobie január až december 2007, ktorú začal 17. decembra 2008. O zisteniach z daňovej kontroly vypracoval protokol z 10. marca 2009 a dodatok z 26. marca 2009 (z dôvodu vyjadrenia sa žalobcu), ktorý bol prerokovaný s daňovým subjektom 27. marca 2009.
Žalobca ako daňový subjekt sa v kontrolovanom období zaoberal opracovaním a povrchovou úpravou kovov a svoje výrobky vyvážal aj do tretích krajín. V súvislosti s touto činnosťou v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil, okrem iných, aj päť faktúr za dodávky tovarov pre odberateľov v USA v celkovej hodnote DPH 16 014,99 Sk. K uvedeným faktúram za dodávky tovarov do tretích krajín chýbali písomné colné vyhlásenia o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorých je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev (ďalej len "JCD"), čo je jednou z podmienok oslobodenia od dane pri vývoze do tretieho štátu stanovený v § 47 ods. 1 a 3 zákona o DPH.
Žalobca toto pri daňovej kontrole a ani 21 mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru, nevedel predložiť, a preto podľa názoru krajského súdu dodanie tohto tovaru bolo treba považovať za dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH a daň z neho vyplývajúcu k celkovej dani zo zdaniteľných obchodov daňového priznania pripočítať.
Krajský súd poukázal na to, že JCD, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev (ďalej len "ES") musí mať platiteľ, v súlade s platným článkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od dane vyvezeného tovaru do tretích štátov, teda mimo územia ES v spojitosti s § 47 ods. 1 a 3 zákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, k dispozícii najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.
Podľa názoru krajského súdu ide o jednu z hmotno-právnych podmienok na oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia (druhou je doklad o odoslaní alebo preprave tovaru) a neobstojí argumentácia žalobcu, že colné orgány akceptujú alternatívny doklad preukazujúci vývoz dodaného tovaru do tretej krajiny, a to faktúru potvrdenú príjemcom v tretej krajine, keďže daňové konanie je špecifické administratívne konanie upravené procesným predpisom, a to zákonom o správe daní a hmotno-právnym predpisom, pokiaľ ide o zákon o DPH, ktorý jasne formuluje podmienky pri oslobodení dane v súvislosti s vývozom tovaru do tretích štátov. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odoslanie alebo preprava tovaru do tretieho štátu podlieha oslobodeniu od dane len vtedy, ak sú preukázané obe tieto podmienky súčasne.
Z predložených dokladov však vyplýva, že sa neuskutočnilo colné konanie o vývoze tovaru z colného územia Slovenska a preto je podľa názoru krajského súdu správny záver oboch daňových orgánov, že dodanie tovaru podľa faktúr špecifikovaných v rozhodnutí, treba považovať za dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH v spojitosti s § 13 zákona o DPH.
Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na Šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS o spoločnom systéme DPH (ďalej len "Šiesta smernica"), krajský súd poukázal na to, že 1. januára 2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 (ďalej len "Smernica"), ktorá nahradila Šiestu smernicu, ktorá je záväzná, ako ostatne všetky smernice Rady EU, pre každý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku. Zákon o DPH je vypracovaný v súlade s touto Smernicou (a do 31. decembra 2006 bol v súlade so Šiestou smernicou).
Pokiaľ žalobca argumentoval rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "ESD") uvedenými v žalobe ku každému prípadu, krajský súd poukázal na to, že závery citovaných rozhodnutí nemožno aplikovať na prejednávanú vec, keďže riešia inú problematiku spornú medzi účastníkmi konania, resp. v inom časovom období.
Podľa názoru krajského súdu nebolo ani možné zohľadniť námietku žalobcu, pokiaľ ide o výklad § 47 zákona o DPH v spojitosti s Metodickým pokynom Daňového riaditeľstva SR (ďalej len "DR SR") k vývozu tovaru a služieb vypracovaného pre daňové orgány v súvislosti s uplatňovaním DPH podľa tohto ustanovenia, keďže ide o právny predpis nižšej právnej účinnosti a zákon má vždy prednosť pred interným predpisom správneho orgánu.
V prípade dodania služieb zahraničnou osobou mal krajský súd z administratívneho spisu preukázané, že pri kontrole u žalobcu ako daňového subjektu správca dane v súvislosti s prijatím služby od zahraničného dodávateľa žalobcom zistil, že 22. júna 2007 spoločnosť R. M. C. AG, vystavila pre kontrolovaný daňový subjekt faktúry za poradenstvo, spolu vo výške 33 715,64 € (1 128 192,30 Sk) a 22. júna 2007 spoločnosť H. M., H., D. vystavila faktúru za poradenstvo vo výške 2 747,60 € (92 912,84 Sk), avšak v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH daňový subjekt vzniknutú povinnosť neuviedol ani do záznamov o DPH (§ 70 zákona o DPH), ani do daňového priznania v tomto zdaňovacom období, preto správca dane prijatú službu zdanil.
Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr, lebo žalobca nesplnil podmienku uplatnenia práva na odpočet dane podľa § 51 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, keďže táto služba nebola zaevidovaná v zázname v zdaňovacom období, ale až pri kontrole.
Krajský súd poukázal na to, že postup žalovaného a správcu dane bol v súlade so zákonom, ako aj s už citovanou Smernicou platnou v čase kontrolovaného zdaniteľného obdobia, keďže z § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za ktorých si platiteľ dane môže uplatniť právo na odpočítanie dane, ak ide o službu podľa § 15 ods. 8 písm. b) zákona o DPH, teda služby dodané osobou, ktorá podniká v členskom štáte inom, ako je členský štát dodávateľa služby a táto služba je spojená s poradenskými službami. Z tohto ustanovenia vyplýva, že miesto dodania služby sa bude určovať podľa § 15 ods. 8 zákona o DPH.
Podľa názoru krajského súdu nie je sporné, že švajčiarska a nemecká spoločnosť je osobou v rámci Spoločenstva a služba bola dodaná žalobcovi ako zdaniteľnej osobe v tuzemsku, a preto miesto dodania tejto služby bude tiež v tuzemsku. Žalobca bol preto povinný túto dodanú službu zdaniť podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, pretože išlo o službu vymedzenú v § 15 ods. 8 zákona o DPH, teda nehmotné služby a miestom dodania je tam, kde podniká osoba, ktorej sú takéto poradenské (reklamné) služby dodané. Z hľadiska správnej aplik
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
