Zložitosť práva ako výzva pre teóriu

Súčasné právo, chápané ako záväzný normatívny poriadok, je veľmi komplikované a zložité. Prispeli k tomu okolnosti majúce svoj pôvod jednak v práve samotnom, a jednak v externých okolnostiach, teda nachádzajúce sa mimo práva, na ktoré má právo len nepatrný alebo minimálny vplyv. V tomto príspevku som sa rozhodol , keďže tieto roviny sú medzi sebou prepojené a navzájom sa aj ovplyvňujú. Teória či filozofia práva sú zároveň tými miestami, kde možno hľadať kľúč na mnohé otázky súčasného právneho diskurzu. Tradičné pozitívnoprávne predmety sa totiž orientujú viac na a produkt zákonodarnej činnosti, čo študentovi práva a neskôr aj právnikovi - praktikovi, zužuje vnímanie a chápanie podstaty práva, ktoré už dávno nie je právom jednoduchým, charakterizovaným jednoduchou premisou - poznám znenie právnych predpisov = som právnik.¹⁾

Už v starom Ríme platilo, že: alebo . Tento príspevok nemá ambíciu dávať odpovede na jednotlivé oblasti zložitosti práva, ale skôr naopak - preukázať, že daná zložitosť je dôkazom pre absolútnu nevyhnutnosť prítomnosti, zachovania a skôr rozšírenia teoreticko-právnych predmetov na každej ambicióznejšej právnickej fakulte.

Aby bolo učinené zadosť aj obsahu tohto príspevku, rozdelil som ho do troch častí: .

je to, čo sa v teórii často nazýva multicentrálny právny systém.²⁾ Uvedené zjednodušene znamená existenciu niekoľkých centier, kde záväzné právo vzniká, vykonáva sa, interpretuje sa a následne dochádza k jeho aplikácii. Tento systém je komplikovaný už na národnej úrovni, kde okrem centrálnych autorít v rámci klasickej deľby moci, existujú aj samosprávne orgány so svojou normotvorbou a výkonnou mocou. V súčasnosti, z titulu európskej a medzinárodnej (globálnej) integrácie, sa etablujú nové inštitúcie a centrá, ktoré právo tvoria, vykladajú a aplikujú, pričom toto právo je záväzné aj pre jednotlivé štáty, keďže je recipované aj do práva vnútroštátneho prostredníctvom ústavného práva umožňujúceho túto interakciu. V praxi sa preto pomerne pravidelne vynárajú otázky typu: atď. Tieto a podobné otázky sú komplikované už nehovoriac o realite, ktorá je značne zložitejšia. Výsledkom je prebudovávanie tradičnej štruktúry vnútroštátneho práva, ktoré v našich podmienkach vznikalo viac-menej hierarchickým usporiadaním právnych noriem (a tým aj inštitúcií) podľa myšlienok Hansa Kelsena a jeho následné otváranie sa novým integračným úmyslom a priamej záväznosti európskeho a medzinárodného práva. Koncepcia multicentrálneho právneho systému sa najviac dotýka fenoménu EÚ a v menšom rozsahu Rady Európy a