Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti a predkupné právo tretej osoby

Žalobcovia sa v konaní domáhali, aby súd zrušil a vysporiadal ich spoluvlastníctvo so žalovanými k ich spoločnej stavbe, zastavaným a priľahlým pozemkom (ďalej len "Nehnuteľnosti").

V žalobe uviedli, že so žalovanými sú podieloví spoluvlastníci, pričom žalobcom patrí spoluvlastnícky podiel 1/2 a žalovaným podiel 1/2. Tvrdili, že medzi nimi a žalovanými dochádzalo k nezhodám ohľadom správy a užívania Nehnuteľností. Vzhľadom na to, že sa nedohodli na zrušení a usporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou a Nehnuteľnosti nemožno reálne rozdeliť, navrhli, aby súd v rámci zrušenia a usporiadania podielového spoluvlastníctva prikázal Nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaným s tým, že im bude vyplatená finančná náhrada.

Žalovaní sa nebránili usporiadaniu ich vzájomných spoluvlastníckych pomerov.

Súhlasili so zrušením a usporiadaním podielového spoluvlastníctva ako aj s prikázaním Nehnuteľností do ich vlastníctva, avšak za nižšiu sumu, než navrhovali žalobcovia.

Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") v poradí štvrtým rozsudkom z 22. novembra 2016 žalobu zamietol.

Vychádzal z toho, že obec [v obvode ktorej sa nachádzajú Nehnuteľnosti (ďalej len "Obec")] kúpnou zmluvou z 11. júla 2002 predala žalobcom spoluvlastnícky podiel 1/2 Nehnuteľností a rovnaký spoluvlastnícky podiel aj žalovaným (ďalej len "kúpna zmluva"). V kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že v prípade nerealizovania projektu charitatívneho občianskeho združenia [konkretizovaného v kúpnej zmluve (ďalej len "Občianske združenie")] alebo skončenia jeho činnosti bude mať Obec predkupné právo na Nehnuteľnosti za kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve.

Súd prvej inštancie sa riadil záväzným právnym názorom súdu vyššej inštancie, v zmysle ktorého "ak Obec (ktorej patrí predkupné právo) súhlasí so zrušením a vysporiadaním podielového spoluvlastníctva, nič nebráni súdu spoluvlastníctvo zrušiť a usporiadať, to ale neplatí vtedy, ak by Obec s týmto usporiadaním spoluvlastníctva nesúhlasila, ale nevyplatila by kupujúcim ponúknutú kúpnu cenu do dvoch mesiacov od doručenia písomnej ponuky s tým, že ak Obec nebude súhlasiť so zrušením a usporiadaním spoluvlastníctva, súd musí vyzvať žalobcov, aby dali písomnú ponuku na predaj ich podielov. Ak Obec ponuku nevyplatí do dvoch mesiacov od doručenia písomnej ponuky, súdu nič nebráni zrušiť a usporiadať spoluvlastníctvo. Ak ale žalobcovia nepodajú ponuku, súd žalobu zamietne".

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia nepodali písomnú ponuku na predaj ich spoluvlastníckeho podielu Obci. Vzhľadom na to žalobu zamietol.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") rozsudkom z 28. marca 2017 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobcovia namietali, že im nemala a v súlade so zákonom ani nemohla byť uložená povinnosť ponúknuť ich spoluvlastnícky podiel na odkúpenie Obci, odvolací súd sa s ich argumentáciou nestotožnil. Dôvodil svojimi, už skôr zaujatými, právnymi závermi, v zmysle ktorých bez splnenia tejto povinnosti nemohli byť žalobcovia v konaní úspešní.

Žalobcovia podali proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Uviedli, že odvolací súd sa v danom prípade odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd"), konkrétne od jeho rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 169/1995, 2 MCdo 3/2004 a 4 Cdo 137/1997, ako aj od záverov, ktoré boli vyjadrené v judikáte R 1/1989. Odvolaciemu súdu vytkli, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP), lebo odvolací súd v rozpore s § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") za dôvod hodný osobitného zreteľa, so zreteľom na ktorý treba žalobu o zrušenie a usporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, považoval spornú existenciu záväzkového predkupného práva tretieho subjektu (Obce), ktorý je odlišný od spoluvlastníkov Nehnuteľností. Podľa presvedčenia dovolateľov bola žaloba v danom prípade zamietnutá v rozpore so zákonom z takého dôvodu, ktorý nie je relevantný z hľadiska § 142 ods. 2 OZ. Za záko