Ako klimatické zmeny zmenili prístup k ľudským právam

Keď v mojom ovocnom sade na Žitnom ostrove koncom februára začali pučať marhuľové kvety, pripomenulo mi to rozprávku o dvanástich mesiačikoch, kde Maruška dostala nesplniteľnú úlohu hľadať v zime pod snehom jahody . Možno moja vnučka Eliška jej už ani neporozumie, tak ako ja som si musel dvakrát prečítať takmer 250-stranové rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP") vo veci . Klimatické zmeny nespôsobujú len otepľovanie Zeme, ale v tomto rozhodnutí aj zmenu v prístupe k ľudským právam tentoraz v podaní štrasburského súdu.

Zmena v prístupe k ľudským právam v predmetnom rozhodnutí sa dá najlepšie vnímať v kontexte najmä troch aspektov, a to

Akcelerujúce otepľovanie Zeme zrýchlilo v tomto miléniu aj tempo medzinárodnoprávnej úpravy klimatických zmien. Kľúčovým nástrojom v rámci Organizácie spojených národov je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, ktorý bol prijatý 9. mája 1992 s platnosťou od 23. novembra 1994, ktorý prvýkrát v histórii vyjadril, že nepriaznivé účinky zmeny klímy zasahujú celé ľudstvo na Zemi a spoločným záujmom každého štátu má byť zabránenie otepľovaniu Zeme, ohrozujúcemu samotný život na Zemi.

Praktickú realizáciu Rámcového dohovoru malo zabezpečiť prijatie Kjótskeho protokolu v roku 1997, ktorý zaviazal priemyselné krajiny obmedziť a znížiť emisie skleníkových plynov v súlade s dohodnutými cieľmi a v zhode so zásadou " " Ešte konkrétnejšia je aktuálne platná Parížska dohoda prijatá na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži 12. decembra 2015. Cieľom tejto dohody bolo udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C nad pre industriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí obmedziť nárast teploty na 1,5 °C. V roku 2021 bol prijatý Glasgowský klimatický pakt, ktorý vyjadril veľké znepokojenie nad tým, že: " ." O rok na to konferencia zmluvných štátov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy prijala v Sharm el Sheiku implementačný plán a následne v roku 2023 prebehlo na tejto úrovni prvé celosvetové hodnotenie plnenia Parížskej dohody. V máji 2022 vydal Generálny tajomník OSN na základe žiadosti Rady OSN pre ľudské práva správu " " so sériou odporúčaní. Samotná Rada OSN pre ľudské práva v rezolúcii č. 48/13 z 8. októbra 2021 formálne uznala právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie ako ľudské právo a vyzvala Valné zhromaždenie OSN, aby zvážilo jeho medzinárodnoprávnu kodifikáciu. Ako je známe, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach neobsahuje žiadne ustanovenie na ochranu životného prostredia. Výbor OSN pre ľudské práva vo svojom Všeobecnom komentári č. 36 k právu na život, prijatom v roku 2019, výslovne vymedzuje priamu súvislosť medzi ochranou životného prostredia a povinnosťou chrániť život. Valné zhromaždenie OSN prijalo 29. marca 2023 podľa čl. 96 Charty OSN rezolúciu, v ktorej žiada Medzinárodný súdny dvor o poskytnutie poradného stanoviska k záväzkom štátov v súvislosti so zmenou klímy. Je všeobecne známe, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor"), rovnako ako Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, neupravuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva (výnimkou v tomto smere je právo na združovanie sa v odboroch - čl. 11 Dohovoru a právo na vzdelanie - čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru), avšak práve globálny problém spojený s klimatickými zmenami podnietil Parlamentné zhromaždenie Rady Európy k tomu, aby v odporúčaní č. 2211 (2021), prijatom 29. septembra 2021, nazvanom " ", vyzval Výbor ministrov Rady Európy k vypracovaniu osobitného Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj k Európskej sociálnej charte, ktorý by obsahoval nové ľudské právo " ." Odôvodnilo to tým, že ESĽP " " (bod 5 príslušného uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy).

Napriek len "nepriamej" ochrane životného prostredia vytvoril ESĽP pomerne rozsiahlu judikatúru extenzívnym a evolučným výkladom práva na súkromie (menej už v rámci práva na život, upraveného v čl. 2 Dohovoru), ktorého súčasťou je aj životné prostredie, v ktorom človek žije. Veľkým odborným povzbudením pre kultiváciu tejto judikatúry je aj stanovisko Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom zákona [č. 997/2020, 9. októbra 2020, CDL - AD (2020) 020], ktorým Benátska komisia reagovala na štyri návrhy novelizácie islandskej ústavy, týkajúce sa aj životného prostredia a ochrany prírodných zdrojov. V ňom nielen zdôraznila potrebu súdnej ochrany životného prostredia, ale načrtla aj uplatnenie zásady medzigeneračnej solidarity.

Napokon, v regionálnych medzinárodných súvislostiach nemožno opomínať skutočnosť, že v čl. 36 Charty základných práv Európskej únii je uvedené: " "

Do rámca týchto medzinárodnoprávnych noriem a politických nástrojov prišli na ESĽP tri sťažnosti, v ktorých sťažovatelia kritizovali štáty za neplnenie si svojich medzinárodných záväzkov v oblasti znižovania skleníkových plynov. Vzhľadom na ich závažnosť, ale aj mimoriadnu sledovanosť európskou verejnosťou boli všetky tri predložené na rozhodnutie Veľkej komore ESĽP, ktorá o všetkých rozhodla 9. apríla 2024. Okrem rozhodnutia vo veci išlo o prípady