Informácia o ďalších rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásených v období od 16. apríla do 21. mája 2024 - Zăicescu a Fălticineanu proti Rumunsku

Sťažovatelia sú rumunskí štátni príslušníci, ktorí sa narodili v rokoch 1927 a 1929. Žijú v Bukurešti. Sú Židia, ktorí prežili holokaust.

V roku 1940 rumunská vláda prijala antisemitskú legislatívu, ktorá, okrem iného, viedla k vyvlastneniu majetku patriacemu rumunským Židom a vnútornému presídleniu židovskej populácie. Po tom, čo sa Rumunsko stalo v roku 1941 spojencom nacistického Nemecka s cieľom oslobodiť časť svojho územia spod sovietskej okupácie, začali sa deportácie Židov z Rumunska do Podnesterska (na území dnešného Moldavska), ktoré bolo v tom čase v správe rumunskej vlády. Pogromy, vrátane najväčšieho v Iasi v lete 1941, viedli k tisícom mŕtvych.

V roku 1945 vznikli dva ľudové súdy ( ), ktorých úlohou bolo stíhať a trestať, okrem iných zločinov, aj masakrovanie židovského obyvateľstva. Rozsiahle súdne konania viedli k odsúdeniu bývalého predsedu vlády Iona Antonescu v roku 1946. Koncom 40-tych rokov všeobecné súdy začali stíhať osoby obvinené z vojnových zločinov podľa zákona č. 291/1947.

Medzi týmito odsúdenými bol aj R. D., podplukovník a bývalý vedúci sekcie v rumunskom Generálnom štábe armády, a G. P., podplukovník pod priamym velením R. D. Obaja boli odsúdení za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané formou spolupáchateľstva, a to za skutky zlého zaobchádzania s väzňami, spoluprácu s tajnou službou pri pogrome v Iasi a za priamu účasť na organizácii a realizácii deportácií Židov z Besarábie a Bukoviny. Súdy im uložili tresty nútených prác na 15 a 10 rokov.

V roku 1957 bol prípad R. D. znovu posúdený (G. P. medzičasom zomrel). Pri tejto obnove konania došlo k zmene právnej kvalifikácie skutkov na intenzívnu činnosť proti pracujúcej triede a revolučnému hnutiu ( ). R. D. bol odsúdený len za pomoc pri vytváraní get a koncentračných táborov a za umiestňovanie vysokého počtu