Informácia o rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásených v októbri 2023 - S. S. a ostatní proti Maďarsku

Sťažovatelia sú siedmi občania Jemenu, ktorí žijú vo Viedni, a traja občania Afganistanu, ktorí žijú v Hamburgu. Ide o dve rodiny.

Prípad sa týka namietaného kolektívneho vyhostenia z Maďarska do Srbska bez individuálneho posúdenia ich situácie. Sťažovatelia boli zadržaní na medzinárodnom letisku v Budapešti, a to v apríli 2019, keď prileteli z Istanbulu (z Turecka; v prípade sťažovateľov z Jemenu - sťažnosť č. 56417/19), a v decembri 2019 pri prílete z Dubaja (zo Spojených arabských emirátov; v prípade sťažovateľov z Afganistanu - sťažnosť č. 44245/20). Pokúsili sa vstúpiť na územie Maďarska s falošnými cestovnými dokladmi. Po tom, čo požiadali o azyl, ich maďarské úrady vyhostili do Srbska.

Vo svojej sťažnosti sťažovatelia namietajú porušenie zákazu hromadného vyhosťovania cudzincov v zmysle článku 4 Protokolu č.4 k Dohovoru a zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania v zmysle článku 3 Dohovoru. Namietajú, že boli súčasťou kolektívneho vyhostenia do Srbska, ktoré nemalo zavedenú adekvátnu azylovú procedúru, a to bez posúdenia nebezpečenstva zlého zaobchádzania s nimi.

Súd uviedol, že podobne ako sťažovateľ v prípade , aj sťažovatelia v prejednávanom prípade boli vyhostení na vonkajšiu stranu hraničného plota so Srbskom. Hraničný plot, ktorý museli sťažovatelia prekročiť, bol jasne postavený na ochranu hranice medzi Maďarskom a Srbskom. Vzhľadom na úvahy uvedené v citovanom rozsudku (odseky 46 - 52), Súd konštatuje, že prevoz sťažovateľov bol vyhostením v zmysle článku 4 Protokolu č. 4 k Dohovoru. Súd sa teda musel uistiť, či vyhostenie sťažovateľov malo "kolektívny" charakter.

Rozhodujúce kritérium pre charakterizovanie vyhostenia ako "kolektívneho" je absencia "primeraného a objektívneho preskúmania konkrétneho prípadu každého jednotlivca v skupine" (pozri odsek 195). Výnimky z tohto pravidla možno nájsť v prípadoch, kde chýbajúce rozhodnutie o vyhostení jednotlivca možno pripísať vlastnému správaniu sťažovateľa (pozri , odsek 294).

Sťažovatelia v prejednávanom prípade boli prevezení na základe § 5 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej hranici, ktorý oprávňuje políciu zaistiť cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sa nezákonne zdržiavajú na území Maďarska, a eskortovať ich na druhú stranu plota cez najbližšiu bránu hraničného plota, s výnimkou tých, ktorí sú podozriví zo spáchania trestného činu.

Keďže sťažovatelia, alebo aspoň niektorí z nich, boli podozriví zo spáchania trestných činov kvôli použitiu falošných cestovných dokladov, Súd konštatoval, že relevantné ustanovenie, na ktoré sa odvolávala vláda, nemohlo poskytnúť právny základ pre vyhostenie. Preto sa ich prevoz javí ako porušenie vnútroštátneho práva.

Súd ďalej skúmal, či sťažovatelia mali účinnú možnosť predkladať argumenty proti svojmu vyhosteniu ači existovali dostatočné záruky p